O potrubí pre kočiare pod Lamanšom počul už Napoleon

Prvý podmorský tunel pod Lamanšským prielivom spájajúci Britániu s Francúzskom nazývajú výkladnou skriňou inžinierskeho pokroku aj finančnou katastrofou storočia. Ambiciózne ciele, smelo vyhlasované inžiniermi koncom 80. rokov, sa nikdy nenaplnili. Eurotu

nel zíva prázdnotou. Pôvodné predpoklady pritom počítali až s 16 miliónmi železničných pasažierov ročne. V skutočnosti je to ledva šesť miliónov. Ani prepravcovia tovaru si podmorskú cestu neobľúbili - 1,7 milióna ton prepraveného tovaru v roku 2003 má ďaleko k pôvodným odhadom, ktoré počítali so siedmimi miliónmi ton ročne. Od slávnostného otvorenia stavby dnes uplynie desať rokov - a budúcnosť technologického gigantu je čoraz neistejšia.

Myšlienka podmorského spojenia medzi Francúzskom a Britániou siaha ďaleko pred 20. storočie. V roku 1802 francúzsky inžinier Albert Mathieu navrhol Napoleonovi Bonaparte spojiť Francúzsko s Britániou pomocou obrieho podmorského potrubia, v ktorom by jazdili kočiare. Spustila sa záplava projektov na "suché" spojenie starého kontinentu s Britániou. Všetky stroskotali na technických problémoch a strachu Britov zo straty svojej ostrovnej nezávislosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Hĺbenie podmorského tunela sa prvýkrát začalo v roku 1881. Stavbu však zastavili po vyhĺbení necelých dvoch kilometrov. Britská tlač totiž rozpútala kampaň o "nebezpečenstve invázie cez tunel".

Pri vzniku posledného projektu stála zmluva medzi Britániou a Francúzskom z roku 1964 o stavbe podmorského tunela medzi oboma štátmi. V januári 1986 zvíťazil projekt železničného prechodu Eurotunnel. V novembri 1987 pustila do obehu firma Eurotunnel akcie. V Londýne stáli 350 pencí, v Paríži 35 frankov.

V decembri 1990 si v čerstvo vyhĺbenej štôlni potriasol britský robotník Graham Fagg ruku so svojím francúzskym kolegom Philippom Cozettom. Slávnostné dokončenie tunel slávil až vo februári 1994 - s takmer ročným oneskorením a s výrazným prekročením nákladov na krku. Náklady na stavbu tunela v tom roku dosiahli deväť miliárd libier.

SkryťVypnúť reklamu

Slávnostná nálada však zatienila obavy finančníkov a snímky francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda a britskej kráľovnej Alžbety II. pri otváraní tunela obleteli svet.

V máji 1994 začali tunelom jazdiť nákladné vlaky a v novembri aj vysokorýchlostné osobné vlaky Eurostar. O mesiac neskôr sa rozbehli špeciálne vlaky Shuttle na prepravu osobných a nákladných áut. V júni 1995 začali podmorským spojením medzi Calais a Doverom prevážať i autobusy.

Plná prevádzka vydržala necelý rok - v novembri 1996 vypukol v jednom z dvoch dopravných tunelov požiar a eurotunel dočasne uzavreli.

Podmorská spojnica medzi Francúzskom a Britániou skrátila cestu z Britských ostrovov na európsku pevninu zo 75 na 35 minút. Stavba má tri obrie 50-kilometrové tunely. Dva z nich - určené na železničnú prepravu - majú priemer 7,6 metra, tretí, takzvaný služobný tunel, meria 4,8 metra. Tunely v hĺbke 40 metrov pod morskou hladinou sú obložené vyše 750-tisíc betónovými dielcami.

SkryťVypnúť reklamu

Tunel v Lamanšskom kanáli vlastní a riadi britsko-francúzska spoločnosť Eurotunnel. Tá sa ocitla vo veľkých finančných problémoch. V roku 2003 síce na prevádzke tunela zarobila 170 miliónov libier, ale to je asi o pätinu menej než rok predtým. Zisky však ani zďaleka nestačia splácať dlh, ktorý vznikol z megalomanského diela. Spoločnosť Eurotunnel celkove dlhuje vyše šesť miliárd libier.

Vlády Francúzska a Británie tvrdohlavo odmietajú firme pomôcť a trpezlivosť akcionárov sa míňa. Od roku 1997 stratili akcie Eurotunnela deväťdesiat percent hodnoty investícií. Začiatkom apríla došlo vo firme doslova k zemetraseniu. Časť akcionárov sa vzbúrila proti súčasnému vedeniu a vymenila ho. Väčšina cestujúcich však stále volí starú dobrú cestu po mori.

SkryťVypnúť reklamu

Zajtra - pád Dien Bien Phu

Autor: JITKA BOJANOVSKÁ, čtk

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

  1. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  2. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  3. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  4. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  5. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  7. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  8. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  1. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje
  2. Leto, ktoré musíš zažiť! - BACHLEDKA Ski & Sun
  3. Slovensko oslávi víťazstvo nad fašizmom na letisku v Piešťanoch
  4. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  5. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  6. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max
  7. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  8. Ako ročné obdobia menia pachy domácich miláčikov?
  1. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 6 933
  2. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max 4 957
  3. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 4 592
  4. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy 3 903
  5. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 3 057
  6. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 2 471
  7. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice? 2 393
  8. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 2 150
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu