FOTO DEREVO - SERGEJ KUZNECOV
Pod šapitó za mestom sa vznáša pach. Omamná droga alebo smrad z pripálenej klobásy? Kruh javiska sa nezúčastnene otáča, do uší zalieha tlkot srdca, vrzgot kostí a šum žíl. Šou sa začína. Spoza závesu vyskakujú postavičky. O chvíľu sa už zdá, že v predstavení ruského fyzického divadla Derevo Božská komédia pod cirkusovým stanom za Budapešťou sa hýbe najmenej pätnásť hercov. Sú štyria.
Najprv na scénu prichádza diabol. Obetuje zlostného barana so zvoncom na penise, na chvíľu sa objaví zlatý parohatý dvojpohlavný boh. Pribudne kružidlo, blíži sa prechod do vyššieho kruhu. Na javisko padajú figúrky: bytosť v ihličkách, ľadová húsenica, lokaj. Ktosi privlečie kráľovskú korunu, tá vzbĺkne a narodí sa žena-klaun.
Z diabla je odrazu osamelý rocker v špicatých topánkach, z javiska rybník. Scény sa zlievajú, diváci si ohlúpnuto pripíjajú rozdanými plechovými hrnčekmi s vínom, ktosi hádže kusy chleba. Posledné ochranné pásmo medzi scénou a prvým radom je rozbité. Zábavu preruší príchod staroružového popa, smrť klaunej ženy a zjavenie. Ponad hlavy ohúrených divákov, za konfetového dažďa, prefrčí člnok s pozlátenou bytosťou. Kým sa divák zorientuje, štyria vychrtlí klauni sa už zoraďujú na záverečnú klaňačku. Rocker zdvihne malíček a tým, čo nechcú odísť, nastaví na javisku tikajúci časomer.
Derevo nie sú nadšenci z undergroundových kruhov, ale tvrdo školení divadelníci, mímovia a klauni okúzlení japonským tancom Butó. Stavajú na príťažlivosti odpudzujúcich bezvlasých tvorov. Priamy prenos fyzických pocitov je ich najvyššou ambíciou. Poryvy unikajú proti vôli majiteľa tela. Aby zaplnili priestor, musia sa spoľahnúť na rýchle striedanie scén, vizuálne šoky a záplavu rekvizít.
Najslávnejší holohlavý divadelný vývoz zo Sankt Petersburgu už dávno nežije pod šírym ruským nebom. Ansámbel sa presťahoval do ponúknutého priestoru starej fabriky v nemeckých Drážďanoch, kde sa jeho členovia stravujú po svojom, študujú úchylky, cvičia tranz a žijú svoju bezdetnú misiu. Do Ruska už len jazdia vystupovať.
Ten, kto si chce užiť ruskej významovej skrývačky, pochodí naprázdno. Rusi z Dereva sú americky pragmatickí: vezmeme ťa so sebou, zažiješ jazdu, ale dostaneš len to, čo vidíš - silný spektákel. Diváci poslušne platia za ohúrenie, nie za avantgardu.
Ten, kto sa stará o nálepky, možno odfrkne: "Komercia." Derevo nenadbieha intelektuálom. Poverčiví utečú. Aj ten, kto vyžaduje meštiacku úctu k divákovi, sa zdvihne už prvej polovici. Odoženie ho gýč. Ani si nevšimne, že je použitý náročky. Ostatní môžu ako strachom usmiate deti vojsť na ulicu a chvíľu si myslieť, že len prešli pod ďalšie šapitó. Ťažká večera sa pomaly rozkladá v útrobách a veští strašidelné sny.
Autor: ZUZANA V. OČENÁŠOVÁBudapešť - Bratislava
