Môj deň - DOMINIK GRAŇÁK (21 r.), obranca tímu Slovenska - Pred sezónou sa mi ani nesnívalo, že budem hrať na majstrovstvách sveta. Vlani som v televízii sledoval našich hokejistov vo Fínsku, teraz som súčasťou tímu. Je pre mňa zážitkom byť v jednej kabíne s hráčmi ako Šatan, Stümpel, Hossa, Demitra, Chára. V pozícii obrancu som vždy obdivoval Ľuba Višňovského, tento rok však pre zranenie chýba. V reprezentácii sa tu zišla výborná partia, cítiť silný tímový duch. Na ľade aj mimo neho.
V hoteli bývam na izbe s Andrejom Meszárošom, poznáme sa ešte z trenčianskej Dukly. Fyzioterapeut Braňo Prokop nás v utorok budil v ostravskom Atome ráno o pol deviatej, no ja som už bol hore. Vždy si nastavím zvonenie na mobile päť minút pred budíčkom, aby bol šok zo vstávania miernejší. Na raňajky zvyknem zjesť ľahké jedlá, sladkosti, ovocie a zeleninu. Nemám rád párky, klobásky. Aj z mäsa si na obed a na večeru vyberám len kuracinu. Raz s hranolčekmi, inokedy s cestovinami. Podľa toho, či hráme zápas, alebo nie.
Cesta vlakom do Prahy ubehla dosť rýchlo. Viacerí hráči spomínali, že po koľajniciach cestovali dávno, pred rokmi. Ja som si len vlani kúpil auto, dovtedy som sa z Trenčína presúval do môjho klubu, pražskej Slavie, práve vlakom. Nacestoval som sa v ňom až-až, pravda, nebol v ňom taký luxus ako v špeciáli určenom pre výpravy hokejových majstrovstiev sveta.
Pravdu povediac, v Ostrave sa mi páčilo väčšmi ako v hlavnom meste Česka. V Slavii hrám už druhý rok, v Prahe som stále. Navyše, v Ostrave sme mali takmer domáce prostredie, blízko mali na návštevu rodičia i brat. Som rodák z neďalekého Havířova, no keď som bol polročný, rodina sa pre otcovu robotu presťahovala do Trenčína.
Ako jediný zo slovenskej reprezentácie som už v Sazka Arene hral. Nemám na ňu najlepšie spomienky. Slavia vo finálovej sérii českej extraligy obidva domáce zápasy so Zlínom prehrala a obhajoba titulu nám ušla pomedzi prsty. Po dokončení haly sa v tom čase na začiatku apríla všetko robilo v hektickom tempe, chaoticky. Nevychutnali sme si finále tak ako vlani. Aj ľad nebol najlepší. Čítam v novinách, že sa to už zlepšilo. Porovnať môžem po stredajšom tréningu.
Hoci zvyknem nosiť na drese čísla 15 alebo 23, v reprezentácii som pristal na 13 - aj keď som poverčivý. Moje čísla už boli obsadené, a tak som prvý raz v kariére siahol po trinástke. Zatiaľ prináša mne aj mužstvu šťastie, postúpili sme do play off. Dúfam, že to vydrží aj ďalej. (on)
