Zverenci trénera Františka Hossu si zaslúžia absolutórium. Do play off postúpili z prvého miesta, divákov privádzali do vytrženia. Po každom zápase natešeným ľuďom v stredovom kruhu poďakovali. Úprimne, bez akýchkoľvek úletov či afektov. Eufóriu, čo sami vyvolali, trávili pokorne. Čím viac narastala, tým viac u hráčov silnel pocit zodpovednosti neskaliť celonárodnú radosť. Hráči si dobre uvedomujú, že aj naši fanúšikovia majú sklony preskakovať pri emóciách do krajných polôh. Ukázala to aj prehra 0:3 v poslednom prípravnom zápase so Švajčiarskom v Bratislave.
Odvtedy impozantným štýlom rúcame predsudky. Po našom postupe do A-kategórie MS sa zvykli experti roky zhovievavo usmievať, že hráme síce oku lahodiaci útočný hokej, no vážne s nami rátať nemožno, lebo obrana patrí do B-kategórie a brankári dokonca do céčka.
Dnes figuruje Ján Lašák v poradí perecentuálnej úspešnosti na 1. mieste (95,93) pred predstaviteľom českej brankárskej veľmoci Vokounom, obranca Zdeno Chára vonkoncom nie je hviezdou šampionátu iba zásluhou svojej nedostižnej výšky. Mimoriadne sympatický je i fakt, že na súpiske máme najmladšieho hráča celých MS. Trenčan Andrej Meszároš hrá v obrane vcelku nenápadne, ale nie je to dosť? Nestratil sa v dueloch s takými súpermi, ako sú Švédi a Rusi. Aj keď tí v závere viac-menej sabotovali trénera Tichonova, Kovalčuk a spol. to v rukách stále majú. A Švédi sa po zápase priznali, ako sa báli prehry, v prípade ktorej by ich na dôležitom druhom mieste preskočili Fíni. Proti Dánom už Meszároš využil ponúkaný priestor a dovolil si aj ťahy na útočnej modrej. Rastie z neho obojsmerný bek.
Päť inkasovaných gólov v šiestich zápasoch MS, takáto bilancia by pred zopár rokmi vyzerala ako žart. Dnes je to v taktickom pláne reálna odpoveď na to, že do Česka nemohli prísť pre zranenia členovia vlaňajšieho bronzového tímu z Helsínk - Pálffy, Bondra, Zedník, Nagy, Višňovský.
Dobré je, že potenciál našich hráčov sľubuje oveľa viac ešte v útočnej fáze. Piatemu najproduktívnejšiemu hráčovi NHL Mariánovi Hossovi v rozhodujúcich momentoch preskočilo dosť pukov hokejku. Nie je dôležité, či vinou ľadu, alebo smoly. Podobne Gáboríkov korčuliarsky pretlak a hlad po góloch veští, že sa máme ešte na čo tešiť.
To by bol bonus k nášmu čarovne jednoduchému ostravskému receptu, ktorým bol synergický efekt všetkých pozitívnych prvkov kompletného hokejového orchestra s dychom hľadiska. (ju)
