Vaše pôvodné povolanie?
Vyučený obuvník.
Akou postavou z knihy alebo z divadla by ste chceli aspoň na chvíľu byť?
Asi by som chcel byť nejakou postavou v Tolkienovom svete. Tohto autora som čítal v osemnástich rokoch a odvtedy po tom túžim.
Ktorú báseň viete naspamäť?
Žiadnu okrem tých povinných socialistických, ktoré nás kedysi v škole nútili učiť sa.
O čom sa vám najčastejšie sníva?
Určite mám pekné a príjemné sny. Po prebudení sa ich však okamžite zabúdam, ale viem, že ma dokážu pozitívne naladiť.
Keby ste určovali vkus, aký zákaz by ste dali?
Skôr by som dal príkaz, aby sa každý človek postavil pred zrkadlo a obliekol sa iba do troch farebných odtieňov.
Máte obľúbený gýč?
Nemám.
Čo si najradšej odkladáte a nedokážete vyhodiť?
Topánky. Nosím si ich z každej cesty a hoci ich už mám okolo 50 párov, niektoré som si nikdy neobul. V tomto smere som ako speváčka Naďa Urbánková, ktorá podobne skladovala okuliare.
Esemeskujete?
Dosť.
Vaša slabosť?
Milujem dobré jedlo. Taká pečená kačica s lokšami alebo domácimi žemľovými knedľami, to je fantázia.
Čo neznášate na mužoch?
Keď sa nestarajú o svoj zovňajšok. Už dávno prešiel čas, keď správny chlap musel mať špinu za nechtami a smrdieť od cibule a potu.
A čo na ženách?
Afektovanosť v plnom význame.
S kým by ste sa chceli stretnúť a porozprávať?
S Oľgou Keltošovou a Katarínou Tóthovou. Fascinuje ma prejav oboch týchto dám.
Na ktorom mieste na Zemi by ste najradšej žili?
Som celkom spokojný tam, kde som. Veľmi sa mi však páčila príroda v Írsku a na Novom Zélande. To však neznamená, že by som tam chcel žiť.

Autor: bobi, Foto: Desana Dudášová