Štěpán (Pavel Kříž) sa tentoraz zaľúbi do ryšavovlasej Veverky (Michaela Badinková). FOTO - ITAFILM
laváčová, Pavel Zedníček
Ešte stále to funguje, povie si Štěpán Šafránek (Pavel Kříž), keď svojou básničkou oblbne ďalšie mladé dievča - už piate v jeho filmovom živote. Sile poézie museli veriť aj scenárista Ladislav Pecháček a režisér Dušan Klein, keď sa rozhodli znovu pustiť do jeho lekárskeho príbehu a o niekoľko rokov ho predĺžiť.
Nemožno povedať, že by ich presvedčenie bolo pomýlené. Piaty diel - Jak básníci neztrácejí naději nie je žiadnou hrôzou, aké zvykneme od ikstých pokračovaní očakávať. Naopak, je celkom zaujímavé sledovať, ako sa vodí Štěpánovi, keď má štyridsať.
Zostarol celkom reálne. Stále rozmýšľa trochu inak ako jeho okolie, nevie sa zmestiť do systému - ani toho nového, neurobil žiadnu kariéru, nemá rodinu. Zmeny, ktoré sa okolo neho udiali odvtedy, ako sme sa s ním naposledy (v roku 1993) rozlúčili, zosobňujú najmä jeho partneri - bohužiaľ, trochu zjednodušene a bez nápadu: Kendy (David Matásek), spolužiak zo strednej školy a pred niekoľkými rokmi ešte nádejný režisér, skrachoval a nemá žiadne príležitosti, posledná láska Jeskyňka (Tereza Brodská) podniká a všetok čas trávi pri e-maili, spolužiakovi, ktorý nad svetom nikdy extra nešpekuloval, sa darí v biznise s autami. Všetko sa zmodernizovalo, aj záchranná služba so sestrou Toničkou (Jana Hlaváčová).
Na príbehu Štěpána a jeho priateľov sa veľa nezmenilo. Ako vždy, majú problémy s prácou, problémy s láskou, starou aj novou, pesničke treba vymyslieť lepší text a Kendymu nový reklamný slogan. Samozrejme, v niečom sa Básnici trochu posunuli. Štěpán sa ocitne na nezvyčajnej pracovnej pozícii, rozuzlenie jeho citových problémov a epizódna postava mladého lekára, ktorý sa na neho nápadne podobá, dokonca naznačujú, že Básnikov môže po nádeji čoskoro postretnúť čosi iné.
Kříž a Matásek so svojimi postavami aj v piatom dieli zabávajú bez väčších ťažkostí. Popri nevýraznej Michaele Badinkovej (v úlohe mladej lekárničky - Veverky) a herecky prinajmenšom zvláštne, až vtipne pôsobiacej Adriane Sklenaříkovej (majiteľke salónu krásy), bol ich cynický humor, ktorým komentujú seba i okolie, opäť nosným prvkom príbehu. Občas dokonca zachraňoval scény, pri ktorých hrozilo, že sa skončia nekontrolovateľne romanticky alebo pateticky - čo by sa k štyridsiatnikom veľmi nehodilo.
Kríza veku, na ktorej sa pri Štěpánovi a Kendym smejeme, sa však prejavila aj na samotnom filme. Keď boli Básnici mladší, ich humor bol predsa len trochu sviežejší. V piatom pokračovaní už nie je ani taký častý a na niektoré fóriky sa až príliš upozorňuje detailnými zábermi. Už ich nemusíme vyhľadávať v druhých plánoch.
Pamätáte sa? Kedysi si Matásek, kade chodil, skladal z prstov imaginárny objektív kamery a z reality okolo seba si robil vlastný výrez. Znásoboval ním význam, vtip alebo absurditu situácie.
Dnes už taký zvyk nemá.
