Izraelskí osadníci z osady na juhu Gazy Neve Dekalim čakajú na výsledky referenda. Väčšina z nich sa na Šaronovom referende nezúčastnila. FOTO - REUTERS

Šaron tvrdí, že z Gazy sa treba stiahnuť, pretože ochrana 7500 osadníkov v oblasti, kde žije viac ako milión Palestínčanov, je nákladná. Zmenil tak doterajšiu agendu izraelskej politiky: chce opustiť obsadené územia bez toho, aby za to dostal prísľub mieru. Šaron tvrdí, že na druhej strane nemá partnera, a preto mu iné nezostáva. Presvedčil o tom aj prezidenta Busha.

Dve tretiny hlasujúcich členov strany (prišlo len niečo viac ako 50 percent členstva) sa však postavilo proti nemu. Zvíťazili argumenty silnej osadníckej loby, ale aj tých Izraelčanov, ktorí si myslia, že teroristom sa nemá ustupovať.

Osadníci

Šaron prehral, lebo príliš veril prieskumom verejnej mienky, precenil vplyv prezidenta Busha na izraelských osadníkov a tragicky podcenil kampaň na podporu svojho plánu. Záplave osadníckych letákov v poštových schránkach členov Likudu a protestným pochodom nemohol konkurovať muž, ktorého nevedeli podporiť ani jeho najbližší.

Navyše osadníci vo svojej kampani hovorili rovnako ako Šaron o bezpečnosti, mieri a pokoji. Nešlo o kampaň s ideologickým alebo náboženským podtextom: nehovorilo sa o veľkom Izraeli ani sa necitovalo z Tóry, osadníci používali praktické argumenty.

"Je nepochopiteľné, že Šaron, ktorý je zakladateľom osadníckeho hnutia, neodhadol, s kým má do činenia," cituje New York Times bývalého dôstojníka Mossadu Yossiho Alfera. "Osadníci sú najdynamickejšia politická skupina v Izraeli a nikomu nešlo v referende o viac ako práve im."

Útok v Gaze

Váhajúcich voličov Likudu, náchylných podporiť Šarona, doma zdržal nedeľný útok v Gaze: streľba z blízka na tehotnú ženu a jej štyri deti bola príliš silným "príspevkom" k argumentom tých, ktorí plán odmietali. Prečo robiť láskavosť teroristom, čo neváhajú zabiť bezbrannú ženu a jej deti?

Izraelská opozícia však tvrdí, že práve streľba v Gaze je dôkazom toho, aké zbytočné a nebezpečné je zostávať na palestínskych územiach.

Šaronov vabank

Po referende Šaron stratil imidž taktika a muža, ktorý vie vykorčuľovať z hraničných situácií. Napriek tomu nechce rezignovať a svoj plán pravdepodobne predloží národnému referendu. Predtým ho chce schváliť v kabinete, kde je to však vysoko nepravdepodobné. To už bude vabank veľkého kalibru a Šaron to dobre vie. Traja ministri, ktorí doteraz odmietli plán podporiť, ale držali Šaronovi chrbát, po referende prestanú byť lojálni.

Ak však svoj plán myslí vážne, veľa možností mu nezostáva. Zrejme najčistejšiu možnosť: rezignáciu, zatiaľ odmieta, nevylučuje však predčasné voľby. Tlačiť do nich ho pravdepodobne budú koaliční liberáli zo strany Šinuj aj labouristická opozícia.

Ak nechce stratiť tvár a potvrdiť podozrenia, že jeho plán bol len účelovou hrou na odvrátenie pozornosti, či pascou na dôverčivého Busha, musí ho v nejakej forme pretláčať ďalej. Izraelský denník Maariv včera tvrdil, že premiér zrejme navrhne oklieštený plán evakuácie niektorých osád v Gaze: zrejme len takých, kde už nežije veľa osadníkov. Taký plán by mu vraj mohli schváliť aj v kabinete a Šaron by sa tak vyhol aj nepríjemným výčitkám zo strany Washingtonu. Prezident Bush totiž do podpory plánu vložil veľa, rozhádal sa s Arabmi aj s Európou a za to bude niečo chcieť.

Takýto vývoj je však možný len vtedy, keď sa Šaron nerozhodne pre predčasné voľby. Existuje ešte možnosť novej vládnej koalície či nového premiéra. Najnádejnejším kandidátom sa javí byť Benjamin Netanjahu. Je jedným z tých, čo boli k Šaronovi lojálni a teraz strácajú zábrany. JANA MIKUŠOVÁ