Pri desiatom výročí našej nežnej revolúcie kládli bývalým vépenkárom pohrobkovia komunizmu, pochybovači z presvedčenia, ale i mnohí sklamaní občania vopred obviňujúcu otázku: Tak toto ste chceli? Nebolo ľahké na ňu jednoznačne odpovedať, lebo mnohé z toho, čoho sme sa dočkali po novembri 1989, nás zaskočilo.
Napriek tomu všetkému sme však nepochybovali o správnosti cesty, ktorou sme sa vtedy vydali a na ktorú sme sa po rôznych okľukách a blúdeniach o desať rokov vrátili. Hneď v prvých dňoch novembra sme ju jasne označili ako návrat do Európy.
Preto sme pochybovačom mohli v roku 1999 povedať: Áno, toto sme chceli! Hoci vtedy sme ešte netušili, aká dlhá tá cesta bude a nikto nepredpokladal, že by sme sa na nej mohli dokonca opäť dostať až do prvého sledu.
Nová Európa
Je dobré si to pripomenúť v situácii, keď sa s prípravou na historický prvý máj 2004 hovorí hlavne o očakávanom zdražovaní a o oslavách vstupu ako o vyhodených peniazoch. Akoby naozaj nebolo čo oslavovať, akoby naozaj šlo len o nejaký nezáživný administratívny akt, neporovnateľný s majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji.
Pritom sa stávame svedkami a priamymi účastníkmi zrodu novej Európy. Nejde totiž len o mechanické rozšírenie EÚ o desať nových štátov.
Predovšetkým sa tu prekonávajú tradičné hranice a zoskupenia, ktoré vládli v Európe dávno predtým, než sa začala formovať do podoby štátov - tvrdí nemecký expert pre európske otázky, Josef Janning: "Od 1. mája 2004 sa fenomén slovanskej kultúry a jazyka východnej časti strednej Európy stane súčasťou Európskej únie."
Tým sa končí aj tradičné politické členenie kontinentu na východ a západ. Zostane posledný krok rozširovania na európsky juh, čím "Európa napokon definitívne prekročí aj hranice latinskej Európy".
Hodnoty
Skeptici sa však hovoria, že dnešná Európa je čosi úplne iné, než bolo tá, o ktorú sme mali záujem pred pätnástimi rokmi. EÚ je im príliš ateistická, liberálna, socialistická, byrokratická, egoistická, konzervatívna (nehodiace sa škrtni), nemá už vtedajší šarm. Áno, Európa sa nám pred očami rozvíja a mení, ako každý životaschopný organizmus, a má teda aj svoje slabiny a chyby krásy.
Napriek tomu v nej však pretrvávajú tie základné hodnoty, pre ktoré sme sa v novembri 1989 prihlásili k návratu do Európy. Boli to hodnoty ústavnosti a právneho štátu, demokracie a spravodlivosti, dôstojnosti človeka a jeho ľudských práv. Práve pre tieto hodnoty sme svoje občianske hnutie nazvali Verejnosť proti násiliu. Na Medzinárodný deň ľudských práv (10.12.1989) sme pod heslom Ahoj, Európa manifestačne prekročili hranice a na rakúskom brehu Dunaja, oproti Devínu, symbolicky položili základný kameň "Európskeho domu".
O týchto pretrvávajúcich európskych hodnotách hovorí aj Bronislaw Geremek: "Práve politika ľudských práv musí vytvárať obraz Európy, musí sa stať emblémom Európy, ak nie priamo jej "náboženstvom". Týka sa to tak vnútornej politiky Európskej únie, ako aj kodanských kritérií, ktorými sa riadia podmienky vstupu do EÚ. Ľudské práva sa musia stať svetonázorovým východiskom európskej zahraničnej politiky, ináč ustanovenie európskeho ministra zahraničia zostane mŕtvou literou. Práve v súčasnej situácii je zvlášť dôležité, že Európa zakladá multilateralizmus svojej zahraničnej politiky na ľudských právach a na reforme medzinárodného práva a pracuje na reforme medzinárodného práva a systému Spojených národov, aby sa pomáhalo presadzovaniu ľudských práv proti krátkodobým politickým kalkulom."
Širšie znovuzjednotenie
Pre mnohých z nás má dnešný návrat do Európy ešte jeden dôležitý rozmer. Sú to tí, ktorí sa narodili v Československu, prežili v ňom podstatnú časť svojho života a považovali ho za svoju vlasť. Jeho rozdelenie sa ich bolestne dotklo a bývalých vépenkárov tvrdo zaskočilo. Veď ich Programové vyhlásenie z 25. novembra 1989 sa jednoznačne postavilo za "demokratickú federáciu Čechov a Slovákov".
Šanca nášho širšieho znovuzjednotenia sa veľmi reálne objavuje v Európskej únii. Kvalitatívne lepšie spolužitie sa nám po 1. máji črtá aj s ostatnými priamymi susedmi, predovšetkým s Maďarskou republikou. Veď zjednotená Európa už zmierila dokonca aj takých tradičných nepriateľov, ako boli Francúzi a Nemci, a priviedla ich k všestrannej plodnej spolupráci. Nie sme horší od nich.
Máme teda veľa dôvodov na optimistické výhľady do budúcnosti. Pri pätnástom výročí nežnej revolúcie ich bude pri konfrontácii jej cieľov a jej výsledkov podstatne viac než kedykoľvek predtým. Prvý máj budem preto oslavovať ako najväčší štátny a európsky sviatok našich dejín.
Autor: MIROSLAV KUSÝ(Autor, 1931, je politológ)
