Moskva na rokovanich s Európskou úniou nepresadila ani jeden zo 14 bodov, ktoré tento rok v zime predložila. Od 1. mája budú ruské výrobky dovážané na územia nových členov únie jednotne zdanené, zvýšia sa clá, ruskí občania budú stáť aj naďalej ponižujúce rady pred európskymi ambasádami, a nie je vyriešené ani spojenie medzi Ruskom a jeho enklávou v EÚ - Kaliningradom.
Ruskí politici sa teda aspoň usilujú presvedčiť úniu, že má svojich nových členov viesť k poriadku. Predovšetkým Lotyšsko má byť podľa Moskvy potrestané za to, že porušuje práva detí, ktorých rodným jazykom je ruština a ktoré sa teraz musia väčšinu predmetov učiť v škole po lotyšsky. Včera poradca prezidenta pre styky s EÚ Sergej Jastržembskij obvinil európske krajiny, že z etnických Rusov žijúcich v Pobaltí, ktorí sa teraz ocitli na území EÚ, robia ľudí druhej kategórie. Oficiálne štatistiky uvádzajú, že ruštinu pokladá za rodný jazyk 36 percent Lotyšov.
Obkľúčené Rusko, okolo ktorého sa okrem ekonomických a vízových sietí sťahujú aj siete NATO, sa snaží ústami prezidenta Vladimira Putina dať najavo, že rozšírenie únie nie je pre Moskvu problém, ak sa narovnajú ekonomické vzťahy. Občania sa však v prevažnej väčšine domnievajú, že Moskve nastanú ťažké časy, pretože nepatrí do ekonomického klubu EÚ, ktorý má od 1. mája trikrát viac obyvateľov než Rusko a ktorého trh sa stane len ťažko prístupný. Pritom po rozšírení bude na EÚ pripadať 56 percent ruského exportu.
Ak vstup Litvy, Estónska a Lotyšska do NATO bol sprevádzaný hysterickými výkrikmi nacionalistov, rozšírenie EÚ je hodnotené triezvymi výpočtami ekonómov. Rusi prídu ročne ekonomickým znevýhodnením u nových členov asi o 450 miliónov dolárov.
Podľa pozorovateľov bude vzťah EÚ - Rusko ovplyvnený tým, že sa do únie po prvý raz dostali štáty, ktoré majú za sebou negatívnu skúsenosť s Rusmi a budú sa usilovať izolovať ich od zvyšku kontinentu.
