Nemôžeme povedať, že by okrem židovských vtipov, vtipov o Belgičanoch alebo o blondínach masovo kolovali aj anekdoty o európskej integrácii, o euroinštitúciách alebo o armáde úradníkov-eurokratov. A ak sa už nejaký vtip predsa len nájde, pretriasa skôr obyvateľov jednotlivých štátov únie.
Ako trebárs ten, ktorý vyratúva, aký by mal byť ideál obyvateľov jednotnej Európy: kuchármi Francúzi, inžiniermi Nemci, polícia britská, milenci talianski a politici švajčiarski. Naopak na nočnú moru sa vraj unifikovaná Európa zmení, ak budú kuchári britskí, inžinieri francúzski, policajti nemeckí, milenci švajčiarski a politici talianski.
Európska únia potenciálnych vtipkárov dráždi hlavne svojimi regulačnými snahami - a médiá, zvlášť britské, si často zgustnú na zákonoch, v nich vidia plod byrokratickej horlivosti bruselských mozgov.
K hojným reakciám inšpirovala napríklad smernica z roku 2001 o bezpečnosti práce vo výškach. Tvrdilo sa, že pri jej doslovnej aplikácii sa budú horolezci musieť zriecť lana a stavať si okolo skál lešenie so zábradlím. Pokiaľ budú práve zasnežené, budú musieť pred výstupom na začiatok trasy umiestniť varovnú značku: šmýka sa.
Spomínaná smernica vraj motivovala istý moskovský cirkus, ktorý si radšej vopred zistil podmienky svojho vystupovania v Británii, kde vraj jeho povrazolezcom hrozilo, že budú musieť pri predstavení behať po lane s bezpečnostnou helmou na hlave. Cirkusant v helme, to tu ešte nebolo.
Európska komisia zúfalo odpovedala, že horolezectvo nie je prácou a smernica sa na ňu vôbec nevzťahuje. Lezenie po lane síce práca ako si je, ale z kontextu vraj vyplýva, že smernica sa vzťahuje na priemysel či stavebníctvo, a nie na zábavné profesie. A vôbec - schválili ju predsa členské štáty, a to jednomyseľne. Tak prečo stále obviňovať z hlúposti úbohý Brusel? (čtk)
