nehnuteľností.
Podobný cenzus v roku 2000 odštartoval znárodňovanie belošských fariem v Zimbabwe. "A zároveň aj etnickú čistku bielych farmárov," tvrdí nemenovaný člen predstavenstva Namíbijskej únie poľnohospodárov, ktorá združuje takmer 4000 veľkostatkárov, väčšinou európskeho pôvodu.
"Viac ako sto rokov nebolo dôležité, kto na farmách hospodáril, dôležitejšie boli výnosy ," hovorí farmár Theo Nolan. Minister Pohamba argumentuje zástupom 243-tisíc černošských bezzemkov.
Následky konfiškácií v Zimbabwe sú ničivé. Znárodnenie belošskej pôdy podľa Svetovej banky, ktorá sa na ňom odmietla podieľať, zničilo sieť komerčných fariem. Tieto okrem Zimbabwe zásobovali kukuricou ďalších päť krajín na juhu Afriky. V súčasnosti sa celá oblasť spolieha na humanitárnu pomoc z cudziny. Namíbiu podľa zahraničných pozorovateľov čaká scenár á la Zimbabwe. Belosi tvoria zanedbateľné percento populácie. V Namíbii ich žije stotisíc, väčšina má nemecký alebo juhoafrický pôvod. Dosiaľ vlastnili asi 60 percent poľnohospodárskej pôdy. "Vláda svojím postojom k belochom v domorodcoch vyvolá tie najnižšie pudy," varuje farmár Nolan.
Vláda sa bráni tvrdením, že za znárodňovanie si belosi môžu sami. "Od roku 1990 podporujeme predaj súkromných fariem vládnym agentúram za trhové ceny," vysvetľuje minister Pohamba. Vláda vraj od belochov kúpila len 118 fariem, na ktoré presídlila 37-tisíc bezzemkov. Belosi nesúhlasia. Konfiškácia ich pôdy je vraj politický ťah, ktorý má odvrátiť pozornosť černošských voličov od nenaplnených predvolebných sľubov. Zahraniční pozorovatelia upozorňujú, že konfiškácie belošskej pôdy by sa ako politicko-hospodársky fenomén mohli zo Zimbabwe a Namíbie rozšíriť do susednej Botswany a napokon do Južnej Afriky.
Autor: Roman Lipták, Pretória pre SME
