Policajt kontroluje prostitútku na príjazdovej ceste do mesta Cheb. Na základe mestskej vyhlášky sa strážnici snažili činnosť prostitútok čo najviac znepríjemňovať a tým ich vytlačiť z verejných miest. FOTO - ČTK
Česká vláda v stredu poverila ministerstvo vnútra vypracovaním návrhu nového zákona, ktorý by legalizoval prostitúciu. Ponúkanie sexuálnych služieb sa stane podľa zákona riadnou profesiou a jej podmienky by regulovali štát a obce. Prostitútky a prostitúti by si museli zažiadať na miestnom úrade o licenciu, platiť dane a poistenie.
Počet prostitútok v Čechách sa odhaduje na 25-tisíc. Podľa zákona by mohli svoje služby poskytovať iba v nočných kluboch a v bytoch zákazníkov. Ich činnosť by bola zakázaná v blízkosti škôl, kultúrnych inštitúcií či letísk.
V Čechách je to od roku 1951 prvý legislatívny pokus riešiť tento problém. Jedným z cieľov zákona je oddeliť prostitúciu od trestnej činnosti, ktorá sa na ňu nabaľuje, hovorí minister vnútra Stanislav Gross.
Rozhodnutie vlády privítali hlavne predstavitelia obcí v českom pohraničí, ktoré s prostitúciou roky neúspešne zápasia pomocou miestnych nariadení.
Aj české úrady teda dospeli k názoru, že zákaz prostitúcie nič nerieši. Snaha vymedziť kontrolovateľný zákonný rámec tejto činnosti však v praxi naráža na mnoho problémov. Dobrým príkladom je Maďarsko, ktoré prostitúciu legalizovalo už v roku 1999. V praxi je však stále zakázaná.
Podľa prijatého zákona mali miestne samosprávy v mestách nad 50-tisíc obyvateľov do pol roka vymedziť špeciálne tolerančné zóny, v ktorých mali prostitúciu úradne strpieť. Prostitútkam, ktoré by tam pracovali, zákon predpisuje pravidelné lekárske kontroly a riadne zdanenie príjmov.
Maďarský daňový úrad potom na všeobecné pobavenie oznámil, že bude sledovať, či prostitútky svoje služby riadne vyúčtujú a že daňoví úradníci sem-tam od odchádzajúcich klientov vyžiadajú predloženie účtu.
Zákon sa v praxi nepresadil, fungujúce tolerančné zóny totiž žiadna samospráva ani po rokoch neurčila. Tolerančná zóna musí byť napríklad aspoň 300 metrov od najbližšieho kostola, verejnej budovy či školy. "Také miesto tu nájdete ťažko. A aj keby sa vám to podarilo, môžete naisto počítať s protestami tamojších obyvateľov," zhrnul situáciu Béla Csécsei, starosta ôsmeho budapeštianskeho obvodu, v ktorom je známe Rákócziho námestie, tradičné centrum prostitúcie.
Parlament sa pokúsil patovú situáciu vyriešiť tak, že právo určiť tolerančnú zónu aj proti vôli miestnej samosprávy delegoval na ministra vnútra. To však odmietol Ústavný súd.
Budapeštiansky najvyšší súd vlani na podnet združenia maďarských prostitútok mestským obvodom opäť nariadil vymedzenie tolerančných zón, maďarský najvyšší súd však v stredu toto rozhodnutie zrušil. Podľa odborníkov sa tým kruh uzavrel a prostitútkam vlastne nezostáva nič iné, ako pracovať kdekoľvek.