scéna, až na sily na jej okrajoch, reagovala jednotne - za všetkými politickými krokmi a každou slovnou reakciou na situáciu po 11. septembri však presvital jasný politický motív: zapáčiť sa voličom.
O šesť mesiacov sa začne prvé kolo súboja o prezidentské kreslo a podľa prieskumov bude mať dvoch víťazov - terajšieho pravicového prezidenta Jacquesa Chiraca (Združenie pre republiku - RPR) a socialistického premiéra Lionela Jospina. V tom istom čase na jar budúceho roku sa uskutočnia aj parlamentné voľby, ktoré sa s prezidentskými prekrývajú len raz za dlhé desaťročia. Súboj dvoch hlavných rivalov je veľmi tesný - podľa prieskumov by výsledok druhého kola dopadol 52 ku 48 percentám v prospech Chiraca a tento odhad sa stabilne drží od júna.
Chirac: Na krídlach slávy
Chirac nemá veľké slovo vo francúzskej politike. Po teroristických atentátoch sa však ako prezident i šéf armády vžil do úlohy „otca národa“, okolo ktorého sa Francúzsko zomkne v čase krízy. Práve Chirac rokuje s americkým prezidentom a diktuje medzinárodnú pozíciu Francúzska - a on rozhoduje o miere vojenskej účasti. Vojenská angažovanosť sa zatiaľ obmedzuje na spravodajskú a logistickú pomoc vo vojne v Afganistane, ale rozširuje sa, veď 55 percent Francúzov si to želá.
Jospin sa nárastu Chiracovej dôležitosti snažil konkurovať aspoň vo vyhláseniach. V názoroch sú obaja zajedno: Paríž podporuje USA. Rozpory v tzv. spolužití, t.j. situácii, keď je prezident a premiér z opačného politického tábora, by v súčasnej medzinárodnej situácii ani jednému v predvolebnom boji neposlúžili. Či to tak vydrží do volieb, to závisí od Washingtonu. Chirac aj Jospin sľúbili Francúzom, že Paríž si ponecháva právo svoju pozíciu prehodnotiť podľa ďalšej stratégie USA, t. j. či rozšíria svoj boj na iné štáty. Keby takáto situácia nastala, Chirac by šiel zrejme po boku USA a žiadal by väčšiu angažovanosť, zatiaľ čo Jospin by bol proti. Francúzi si myslia, že Chirac zareagoval na medzinárodnú krízu lepšie ako Jospin. Chiracove šance sa ešte zvýšili, keď najvyšší súd definitívne odstránil poslednú väčšiu prekážku jeho víťazstva: pretriasanie politických afér, najmä pochybného financovania jeho strany v čase, keď bol starostom Paríža. Súd rozhodol, že prezident nemôže byť vypočúvaný ani ako svedok.
Jospin: Platí účty
Jospinovi sa dostáva menej slávy a viac kritiky. Ekonomická kríza po atentátoch spochybnila jeho tromf - pozitívny ekonomický vývoj a pokles nezamestnanosti. Tá znovu začala stúpať. Účet za zložitú domácu agendu Chirac Jospinovi predkladá už mesiace. V jadre ich sporu ostala otázka bezpečnosti a nárastu zločinnosti, ktorú Jospin ešte musí vo funkcii premiéra riešiť a ku ktorej treba pripočítať aj teroristickú hrozbu. Čaká ho ďalej zložitý prechod na euro, ktorý neprejde bez nepríjemností - odborári už avizovali štrajky.
Najväčším víťazom posledných týždňov je však Jean-Pierre Chevénement, zakladateľ Hnutia občanov (MDC) - stal sa „tretím mužom“ prezidentských volieb s 12-percentnou podporou.
