Ešte pred štyrmi rokmi viedol bezvýznamnú právnickú kanceláriu, ktorá si hľadala klientov v Žltých stránkach a trčala po uši v dlhoch. Dnes sú jeho súpermi ziskuchtivé svetové banky a spoločnosti, pokrytecké vlády. Mocní tohto sveta, ktorí nemyslia na blaho malých a slabých, nezastavia sa ani pred tragédiami a živia sa krvou nevinných. Ed Fagan – postava ako vystrihnutá z amerického thrilleru – sa vydal v mene práva do boja s veternými mlynmi.

Vyhral, preslávil sa, a to mu len pridalo na odvahe.

Kto je Ed Fagan a prečo robí to, čo robí? Je to Jánošík medzi právnikmi – alebo len chladnokrvný zlatokop?

Edward D. Fagan sa narodil v židovskej rodine v Harlingene, v štáte Texas. Jeho matka mala už tri deti z prvého manželstva. Na mladého Eda mal spočiatku veľký vplyv jeho nevlastný brat, ktorý odišiel do Izraela a stal sa rabínom. Ed ho nasledoval, ale v Izraeli dlho nevydržal. Svoje životné plány radikálne zmenil: vrátil sa do New Yorku študovať právo. Absolvoval ho v roku 1980 ako 26-ročný.

Po skončení štúdia sa zamestnal v komerčnej právnickej firme, ktorá obhajovala okrem iného veľké farmaceutické a tabakové firmy. Kritici s dobrou pamäťou to Faganovi nezabudli – „Jánošík“ bol v tom čase na opačnej strane barikády: obhajoval firmy, ktoré ohrozovali životné prostredie aj zdravie ľudí. Ku cti mu slúži, že pri tejto práci nevydržal dlho. Právo zavesil na klinec a vrhol sa na biznis. Založil cestovateľský klub bohatých. Svojim klientom ponúkal výlety na jachtách do exotických morí v sprievode oceánografov a prírodovedcov, a potom od nich čakal, že prispejú na nadáciu, ktorú založil – nadáciu pre výskum morí Odyssoe.

Tento experiment však skrachoval a Fagan sa vrátil k advokácii. Pred siedmimi rokmi založil firmu Fagan and Associates, ktorá sa venovala najmä vymáhaniu odškodného za úrazy. Klientov hľadal na inzerát. Prenajal si kancelárie v New Yorku a časť z nich potom opäť prenajal za vyššiu cenu. Už v roku 1994 sa pokúsil ukázať v médiách: obhajoval totiž klienta, ktorý sa súdil s hviezdou akčných filmov Sylvestrom Stallonem o vlastníctvo obrazov, ktoré Stallone namaľoval. Fagan o kauze informoval časopis Star a svalnatý „Sly“ pohrozil žalobou pre urážku na cti. Nakoniec sa to skončilo mimosúdnou dohodou bez veľkej publicity.

Prebudené kontá

V roku 1996 sa objavili správy o tom, že švajčiarske banky majú stovky tzv. spiacich kont – vkladov Židov, ktorí zahynuli v nacistických koncentrákoch alebo ušli pred holokaustom z Európy. V každom prípade sa k peniazom neprihlásili. Veci sa okamžite chytil Svetový židovský kongres – obvinil banky, že kont je omnoho viac a že ich jednoducho ukradli. Fagana na prípad upozornila jeho dávna klientka, Gisela Weisshausová. Jej rodina, ktorá ušla pred holokaustom z Rumunska, mala totiž vo Švajčiarsku uložené úspory, a ona požiadala Fagana, aby jej pomohol získať peniaze späť.

Firma Fagan a spoločníci sa pustila do bezprecedentnej akcie – žalovala švajčiarske banky o vyplatenie peňazí, ktoré päťdesiat rokov „spali“, ale v skutočnosti vyrábali alpským peňažným ústavom nové a nové peniaze. Morálny aspekt kauzy bol silný a otriasajúci: Fagan získal postupne 82-tisíc klientov. Za svojho právneho zástupcu si ho zvolili aj židovské organizácie, vrátane vplyvného Svetového židovského kongresu. Kauzu, ktorú riešil americký súd, napokon Fagan vyhral – vznikol fond na odškodnenie obetí holokaustu a momentálne trvajú prieťahy okolo jeho naplnenia a vyplatenia obetí, ktorých však každým dňom „prirodzenou cestou“ ubúda.

Precedens spiacich kont Fagana povzbudil – žaloval vlády Nemecka a Rakúska, vymohol odškodné obetiam nútených prác a medzi jeho klientov sa zaradili aj občania európskych krajín, napríklad Maďarska. K tomu si pribral obhajobu japonských „otrokov“ – Ázijcov a amerických vojnových zajatcov, ktorých zneužívalo za vojny Japonsko, podobne ako v Európe Nemecko a Rakúsko. K žalobe sa zatiaľ len chystá. Fagan má však aj silnú finančnú motiváciu – v kauze kont obetí holokaustu mu vyplatili honorár, aký ešte právnik na jednom prípade nezískal. Štyri milióny dolárov.

Prosby, ktoré zostali bez odpovede

Ozvali sa však aj ľudia, ktorých Fagan sklamal. A k nim sa pripojili hlasy expertov, ktorí spochybňovali nielen jeho osobné, ale aj profesionálne kvality. Podľa jedných i druhých si Ed Fagan urobil z prípadu holokaustu najmä ohromne výnosný džob. Jane Warshawová, ktorá pracovala v jeho kancelárii, odovzdala denníku New York Times pásku zo záznamníka kancelárie. Boli na nej prosby klientov o kontakt, na ktoré Fagan nikdy nereagoval. „Na stoloch, na stoličkách, všade sa vŕšila neotvorená pošta,“ tvrdí Warshawová.

Fagan, ktorý pásku predtým ani nepočul, priznal, že si na prípad nenajal žiadne zvláštne kancelárske sily a s poľutovaním dodal, že bol až príliš zamestnaný na to, aby stihol odpovedať všetkým klientom, ktorí ho o to žiadali. Podľa právnych expertov ho to však neospravedlňuje. „Profesionálna etika nedovoľuje právnikovi ignorovať otázky jednoducho preto, že má príliš veľa klientov,“ citovala televízia ABC profesora práva z New York University, Stephena Gillersa. Za zvlášť nepekné Gillers pokladá, že sa tak dialo v prípade ľudí, ktorí prežili peklo holokaustu.

Horšie je, že Faganov prístup dokázateľne porušil záujmy klientov. Fagana oslovila aj rodina Rothkopfovcov, ktorá bola ním najprv očarená. Sam Rothkopf sa ho však už nedovolal. A potom sa dozvedel, že Fagan v ich prípade zmeškal termín na podanie dokladov a švajčiarska banková komisia im už odškodné nepriznala. „To, čo urobil, je hrozné. Hrozná vec,“ hovorí Lola Rothkopfová. Fagan na to reagoval: „Sú ľudia, ktorí tvrdia, že to, ako sa k ich prípadom pristupovalo z administratívneho hľadiska, bolo nedobré? Nepatričné? Áno. Ja som zvládol svoje záväzky.“

Sklamaných klientov, ako sú Rothkopfovci, je viac. Zhodujú sa v jednom – Ed Fagan rozbehol veľkú kampaň na získanie čo najviac klientov. Išlo mu jednoducho o „veľký“ prípad, o rekordný počet ľudí na žalujúcej strane, ktorý by z neho urobil „veľkého“ právnika. Číslo 82-tisíc bolo vskutku impozantné. Jednotlivci sa v ňom dokonale utopili.

O Faganovi napokon zapochybovala aj jeho klientka číslo jeden, Gisela Weisshausová. Nezdalo sa jej totiž, že Fagan pracuje aj pre Svetový židovský kongres, ktorého nároky môžu pri konečnom rozdeľovaní vysúdenej sumy značne ohroziť záujmy malých klientov.

Bývalí spolupracovníci o Faganovi zas tvrdia, že na príprave právnických podkladov pre súd sa podieľal minimálne. „Sto percent jeho činnosti na prípade, vrátane styku s tlačou, bolo zameraných na to, aby sa jeho meno stalo známym a aby sa potom postavil pred súd a povedal – som špičkový právnik, pretože mám najviac klientov,“ hovorí ďalší profesor práva z New York University, Burt Neuborne, ktorý s Faganom spolupracoval. Faganova reakcia: Neuborne nemá také právnické kvality, ako ja.

Mnohých však definitívne znechutil incident vlani v lete, keď Fagan pri ceremónii v Berlíne zdržal podpis zmluvy s nemeckou vládou o vyplatení 5 miliárd dolárov odškodného tzv. totálne nasadeným, pretože sa do poslednej chvíle handrkoval o svoj honorár. Zabudol pritom, že má na klope saka mikrofón. V susednej čakárni plnej amerických a nemeckých vysokých predstaviteľov potom počuli, ako jasá: „Zdvihol som honorár… Podarilo sa nám to, podarilo, dostali sme ďalšie, dostali sme ešte viac.“

„Ako môže niekto pošliapať také vysoké ideály a pošliapať ľudí, ktorých sa to dotýka? Len aby obhájil sám seba, za šek? Je veľa iných spôsobov, ako zarobiť peniaze, nie využiť ľudí, ktorí trpeli,“ hovorí Bella Rossová, jedna z jeho nespokojných klientok v kauze obetí holokaustu.

Je veľa spôsobov, ako zarobiť

Ed Fagan akoby si nechal od pani Rossovej poradiť. Pri požiari v tuneli pozemnej lanovky v rakúskom Kaprune vlani v novembri zomrelo 155 ľudí. Príčina nehody dosiaľ nie je známa. Možno len predpokladať, že ju mohla spôsobiť technická porucha, a za ňu (ďalší predpoklad) môžu zodpovedať firmy, ktoré vyrobili vagóny, alebo zabezpečovali chod lanovky. Fagan sa príbuzným obetí hlasito ponúkol, že ich bude zastupovať v procese o odškodné. Čo je zaujímavé a pre Faganov prístup typické, chce, aby súd prebiehal v USA. Americké právo pozná lepšie. Vlastne pozná najmä jeho prednosti a vie ich dobre využiť. Chce vysúdiť pre pozostalých výrazne vyššie odškodné, než aké umožňujú rakúske zákony. Argumentuje, že prípad nie je rakúska vec, ale záležitosť, ktorá sa týka verejnosti všade na svete.

Rozhodil siete v Európe a rozhodol sa tu zakotviť. Minulý týždeň oznámil, že bude zastupovať „možné obete“ nehody českej jadrovej elektrárne Temelín. Vybrali si ho vraj rakúski a nemeckí aktivisti proti Temelínu. V tomto prípade pracuje (zatiaľ?) zadarmo.

Faganovo silné a teatrálne vystúpenie vyvolalo v Čechách mnoho reakcií a úvah, či tento muž môže skutočne Temelín zastaviť. Podobne ako v prípade Kaprunu opäť kritizuje – tentoraz české – právo. Za to, že predpokladá príliš malé odškodné obetiam. Právnici však vylučujú odškodné pre „možné obete“ nehody, ktorá sa nestala.

V každom prípade môže Fagan poriadne skomplikovať život americkej firme Westinghouse, dodávateľovi technológie elektrárne. Ako prvý krok totiž žiada, aby Westinghouse do 20. marca zverejnil technickú dokumentáciu k svojej dodávke. Firma to už dnes odmieta s tým, že ide o obchodné tajomstvo. Ktovie, možno je v papieroch naozaj nejaký zmätok.

Fagan má zbraň, nad ktorou môžu experti krútiť hlavou, ale laickým ušiam bude určite znieť dobre. Kto by nesúhlasil, že dokumenty, ktoré sa týkajú bezpečnosti a životov možno miliónov ľudí, musia byť verejne prístupné.

„Možno, že ten spor berie tak, aby sa dostal do povedomia a potom zastupoval proti všetkým jadrovým elektrárňam,“ povedal pre ČTK český expert na medzinárodné právo Vladimír Balaš. Zastupovať protijadrovú lobby na celom svete by vraj bol pre právnika „nádherný kšeft“.

Ale je vraj možné napríklad to, že americký súd prikáže Westinghouse zložiť obrovskú kauciu pre prípad nehody Temelína. Westinghouse by sa potom mohol zľaknúť a tlačiť na Čechov, aby Temelín radšej vôbec nespúšťali.

Právnik Balaš pripomína, že odborníci na medzinárodné právo sa už snažili právne kodifikovať hypotetické ohrozenie ľudí spojené s priemyslovou činnosťou. Dosiaľ však k žiadnej dohode nedospeli.

Na rade sú kravy

Tri dni potom, ako vstúpil do kauzy Temelín, oznámil Fagan v Rakúsku ďalšiu kauzu, do ktorej sa chce pustiť. Najnovšie bude vystupovať v mene sedliakov, ktorí utrpeli straty pre tzv. chorobu šialených kráv. Žalovať bude „vlády tých krajín, ktoré na krízu okolo BSE nezareagovali zodpovedajúcim spôsobom“. Zatiaľ má na svojom zozname Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko a Poľsko. Žalobe sa však nevyhnú ani USA, najväčší producent mäsovokostnej múčky. To, že v USA dosiaľ šialené kravy vôbec nemajú, a že súvislosť medzi múčkou a chorobou BSE nie je spoľahlivo dokázaná, Faganovi neprekáža.

„Hurá za ďalším sústom,“ napísal na adresu Faganovho právnického tímu nemecký denník Hamburger Abendblatt. A Fagan sa nebráni. „Nemôžem predsa vzdať kšeft kvôli boju v prospech ľudstva, i na záležitosti BSE chcem, pochopiteľne, niečo zarobiť,“ citovala agentúra APA možno najslávnejšieho právnika na svete.

Globálny superprávnik

Iný nemecký denník, Braunschweiger Zeitung, si požičiava Faganovu logiku a dovádza kauzu ožobráčených farmárov do dôsledkov: žalovať vládu by mali všetci – zákazníci, obchodníci aj výrobcovia. Všetci predsa na BSE doplatili, pretože škody sa zaplatia z ich daní.

A Faganova kancelária by ich potom mohla zastupovať.

Ten, ktorý vybojoval odškodné pre obete holokaustu, je dnes už kdesi inde. Stal sa prvým priekopníkom „globalizovaného práva“, ktoré pripomína tak trochu globálne spravodajstvo CNN a trochu hollywoodsky thriller. Fenomén, ktorý stojí za pozornosť.

BAŠA JAVŮRKOVÁ