ň tak príjemne ako s Mariánom.
O niektorých ľuďoch sa vraví, že pred problémami pchajú hlavu do piesku ako pštros. No nedávno som sa dočítala, že to s tými pštrosmi nie je pravda. Vraj naopak - pštros v kritickej chvíli nosí hlavu vysoko vztýčenú. Aj ja sa pokúsim pozerať sa na svet ako pštros z vysoka, z tej veselšej stránky.
Stala sa mi nedávno takáto príhoda, - sedeli sme s manželom v divadle, v prvom rade na balkóne. Vlastním pomerne malú divadelnú kabelku - keď do nej naukladám len to najnevyhnutnejšie - nezapnem ju. Čo pokladám za najnevyhnutnejšie? Kľúče, vreckovku, občiansky preukaz, cukríky zvané tik-tak a nejaké drobné - vždy ich človek v divadle na niečo potrebuje.
V ten večer som si položila kabelku na zábradlie pred sebou. Vrchná časť zábradlia na balkóne je naklonená smerom k prízemiu. Kabelka sa po zábradlí nenápadne šmýkala a práve v okamihu, keď na javisku vrcholil napínavý dej, zosypala sa na hlavy divákov pod nami. Na javisku práve všetci zmĺkli - bolo počuť iba, ako poskakujú moje mince v hľadisku.
Môj muž mi poradil, aby som kabelku aj veci, ktoré sa mi vysypali, oželela a k ničomu sa nepriznávala. Lenže ako sa nepriznať, keď bol v kabelke aj môj občiansky preukaz? Cez prestávku som si to všetko v hľadisku pod balkónom bola pohľadať. Nik ma neodsudzoval - ľudia, čo chodia do divadla, vedia - všeličo sa stane. Nielen na javisku, ale aj v hľadisku. Všetko mi pomohli pozbierať. Aj občiansky preukaz sa našiel. Iba tik-taky sa stratili.
Fejtóny majú byť zábavné, no v tomto prvom sa nevyhnem poučovaniu. Milé dámy, keď už sa vám náhodou stane, že budete sedieť v prvom rade na balkóne a neopatrne si položíte kabelku na zábradlie - aspoň škatuľku s tiktakmi si z nej vyberte a držte ju počas predstavenia v dlani inak o tiktaky prídete.
Srdečne sa s vami lúči a na ďalšie stretnutie sa teší