Mnoho detí utečencov sa pri prevádzaní cez hranice odtrhne od svojich rodičov. Pre ne by bolo treba vybudovať tábory, ale obyvatelia sa ich boja a spisujú proti nim petície. FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Slovensko sa po vstupe do Európskej únie stane "nárazníkovou krajinou" - pribudne u nás utečencov. Od januára sa v únii elektronicky evidujú odtlačky prstov a systém umožní krajinám únie vrátiť uchádzačov o azyl, ktorí najskôr požiadali o azyl na Slovensku, späť k nám. Hovorca UNHCR Zoltán Mikeš si myslí, že naše utečenecké tábory nemusia taký nápor vydržať.
Aj preto sa majú otvoriť nové - k 1300 lôžkam by malo do konca roka pribudnúť 600 v novom tábore v Liptovských Vlachoch a do dvoch rokov ďalších 600 v tábore v Humennom. Výstavba utečeneckých táborov naráža na odpor obyvateľov - pod petíciu proti nim sa podpísalo takmer 9000 ľudí.
"Najviac im prekážalo, že tábor má stáť v zóne stredných škôl, tesne pri centre," hovorí zástupca primátora Humenného Juraj Vaňo. "Nie sme však proti, ponúkli sme ministerstvu bývalú nemocnicu v Podskalke asi štyri kilometre od mesta." Vaňo kritizuje prístup ministerstva vnútra a Migračného úradu. "Na zastupiteľstvo prišli, až keď bolo rozhodnuté. Nemáme s utečencami skúsenosti, mali prísť skôr, oboznámiť občanov."
Komunikácia Migračného úradu sa nepáči ani Mikešovi: "Štát povie, že tábor bude stáť tu. Vhodné by však bolo urobiť kampaň, vysvetliť, že to môže obci priniesť peniaze, že utečenci nie sú ohrozením."
Riaditeľ úradu Bernard Priecel kritiku odmieta, podľa neho musí najskôr padnúť politické rozhodnutie, kde bude tábor, potom sa môžu začať rozhovory s mestom. "Tábor v Humennom bude otvorený až v roku 2006, dovtedy máme čas vysvetľovať občanom."
Protesty a petície proti utečeneckým táborom nie sú na Slovensku výnimočné. Tento rok odmietol výstavbu tábora pre deti, ktoré na Slovensko prichádzajú bez rodičov, Poprad a po ňom aj obec Štôla. Pred troma rokmi odmietlo záchytný tábor pre utečencov v referende 98 percent obyvateľov obce Rohovce. "Bojíme sa konfliktov, aj vzhľadom na to, že utečenci nemajú čo stratiť," vysvetlil vtedy starosta Dezider Pálfy.
"Najčastejšie počúvame argumenty, že sa rozšíria choroby či narastie kriminalita. Nie je to pravda," hovorí Priecel, podľa ktorého sa na Slovensku ešte nikto vrátane zamestnancov tábora od utečenca nenakazil.
Mikeš hovorí, že petície proti táborom sú v poslednom čase bežné. "Xenofóbia a strach z mixu kultúr začínajú narastať aj na Slovensku." Riaditeľ Kabinetu výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV Gabriel Bianchi protesty proti táborom zdôvodňuje tým, že sme "netolerantný národ".
Jeden z prvých táborov na Slovensku bol v Brezovej pod Bradlom. "Nemali sme tu nijaké nezvyčajné krádeže, bitky ani výtržnosti," hovorí Eduard Strapatý z miestneho úradu. Obavy obyvateľov sa podľa neho nepotvrdili. "Neprístojnosti nerobia na takej úrovni ako miestni, ale ľudia sú citliví, len ak niečo urobí niekto z tábora."
V pobytovom tábore sú utečenci už po karanténe, môžu sa pohybovať v meste, ak sú disciplinovaní, miestni ich podľa Strapatého prijímajú. Mesto dostáva od štátu peniaze, za ne sa stará o osvetlenie a cesty okolo tábora. (haj, sita)
Tábor pre odlúčené deti
Slovensko by malo postaviť aj zariadenie pre "odlúčené" deti, ktoré k nám prichádzajú bez rodičov. Minulý rok ich bolo 706, počas prvých troch mesiacov tohto roka 22. Prevádzači totiž zvyknú rodinu rozdeliť a za hranice sa nedostanú vždy všetky skupiny.
Deti Slovensko dáva do detských domovov alebo do záchytného tábora v Rohovciach a neskôr do pobytového v Brezovej pod Bradlom. Časť z nich "repatriuje", teda vráti do krajiny pôvodu, ak je bezpečná, alebo v nej zostali rodičia dieťaťa, a to si želá vrátiť sa k nim, časť sa podarí "reunifikovať", teda spojiť s rodinou, súrodencami alebo rodičmi, ktorí sa dostali pri úteku do iných krajín, napríklad do Nemecka a získali tam pobyt či štatút utečenca. Časť detí zostáva na Slovensku.
Ministerstvo práce sa pokúšalo postaviť zariadenie pre tieto deti v Poprade. "Keď sa vedenie mesta a zastupiteľstvo dozvedeli, že zariadenie má stáť priamo v centre mesta, boli sme rozhodne proti," hovorí viceprimátor Gustáv Dobrák. Ministerstvu našli náhradný objekt vo Vyšných Hágoch. Nesúhlasné stanovisko však už prijali poslanci obce Štôla, kam územie patrí, lebo ide o centrum turistického ruchu. Ministerstvo práce podľa hovorcu Martina Danka prijalo rozhodnutie Popradu, pretože "nechcelo ísť proti vôli samosprávy", o objekte v Hágoch zatiaľ rokuje.
(haj)
