Zamestnanci prezidentskej kancelárie už podliehajú zákonu o štátnej službe, čo znamená, že nebude také ľahké ich vymeniť. Momentálne je 20 zamestnancov kancelárie v stálej, 28 v dočasnej a 12 v prípravnej štátnej službe. K 15. júnu, teda ku dňu inaugurácie prezidenta, ich má byť 53 v stálej, 6 v dočasnej a 3 v prípravnej štátnej službe.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
BRATISLAVA - Zmena v prezidentskom kresle by sa zamestnancov prezidentskej kancelárie mala dotknúť len okrajovo. Väčšina z nich totiž podlieha zákonu o štátnej službe a ten "čistky" neumožňuje.
"Prepustenie zo štátnej služby v žiadnom prípade nezávisí od ľubovôle vedúceho služobného úradu a už vôbec nie od prezidenta," hovorí Mária Mišovičová z Úradu pre štátnu službu.
Nastupujúci prezident Ivan Gašparovič vraj nemá ambíciu prepúšťať ľudí. "Nechcem robiť hrmavicu," povedal pre SME. Ak by to však chcel urobiť, "mohol by som to urobiť veľmi ľahko". Na otázku, "ako", odpovedal, že napríklad tak, že zamestnancovi "môžem ponúknuť iné miesto a ak ho ten neprijme, v momente ho prepustiť".
Hovorca terajšieho prezidenta Ján Füle si myslí, že zákon je v tomto ohľade zbytočne komplikovaný a že "je sväté právo prezidenta obklopiť sa ľuďmi, ktorým dôveruje".
Faktom je, že prezident má právomoc rozhodovať o zmene organizačnej štruktúry kancelárie, v dôsledku čoho môžu byť niektoré riadiace pozície zrušené. "Ak by však malo dôjsť k takej zmene, ktorá by zakladala nárok na štátny rozpočet, je na rozhodnutie o takejto zmene v systemizácii oprávnená iba vláda," upozorňuje Mišovičová.
Riadiacim zamestnancom, ktorých miesta boli zrušené, kancelária musí ponúknuť iné miesto - v rovnakej funkcii a odbore štátnej služby. "Ak také miesto nemá alebo ak sa so zamestnancom nedohodne inak, vedúci kancelárie ho odvolá zo štátnej služby," dodáva Mišovičová. Zamestnancovi vtedy patrí 2- alebo 3-mesačné odstupné.
Vedúceho kancelárie zákon o štátnej službe "neochraňuje". "Vzhľadom na to, že ide o politickú funkciu, prezident ho môže kedykoľvek odvolať," hovorí Mišovičová.
Gašparovič sa netají, že to urobí. Kým terajšieho kancelára Jozefa Stanka nahradí, však odmieta prezradiť. Často sa v tejto súvislosti hovorí o Gašparovičovom spolupracovníkovi Jozefovi Grapovi, ten však povedal, že "ešte nie je rozhodnuté".
Predstaviteľov vládnej koalície, ale aj opozície, bude iste zaujímať, či dôjde k zmene na poste generálneho riaditeľa legislatívnej sekcie. Ten totiž posudzuje novoprijaté zákony a odporúča prezidentovi, aby ich podpísal alebo nie. "Konečné rozhodnutie je vždy na prezidentovi," pripomína Füle.
Šéfkou sekcie je Mária Dreninová. "Ja som presvedčený, že robí veľmi dobre," odpovedal Gašparovič na otázku, či uvažuje o zmene na tomto poste.
Čo prezidentská kancelária robí
Kancelária plní úlohy spojené s odborným, organizačným a materiálno-technickým zabezpečením činnosti prezidenta.
Kancelária vykonáva a zabezpečuje pre prezidenta a jeho manželku aj ostatné služby, ktoré zodpovedajú jeho ústavnému postaveniu.
Podľa Füleho je 20 zamestnancov kancelárie v stálej, 28 v dočasnej a 12 v prípravnej štátnej službe. K 15. júnu, teda ku dňu inaugurácie prezidenta, ich má byť 53 v stálej, 6 v dočasnej a 3 v prípravnej štátnej službe. Personál kancelárie ešte dopĺňajú zamestnanci vo verejnej službe a "pridelenci" z ministerstva zahraničných vecí.
Kancelária v súčasnosti pracuje nie len pre odchádzajúceho prezidenta, ale už aj jeho nástupcu. Pripravuje inauguráciu prezidenta, júnový summit NATO v Istanbule, "budúci prezident povedal, že chce ísť do Prahy", dodáva Füle.
(joč)
