BRATISLAVA - Rozdiel medzi bohatými a chudobnými dôchodcami sa začne zvýrazňovať. Bude to jeden z výsledkov dôchodkovej reformy, ktorá do výpočtu penzií zavádza princíp zásluhovosti a naopak, ruší princíp solidarity. Čím viac bude človek zarábať a platiť do fondov, tým vyšší bude jeho mesačný dôchodok.

Zrušenie princípu solidarity v priebežnom systéme kritizujú predstavitelia nadácie F. A. Hayeka Ivan Švejna a Martin Chren. Podľa nich plná zásluhovosť znamená, že takmer dvom tretinám dôchodcov sa znížia dôchodky v porovnaní so starým systémom. Ide najmä o tých, ktorí majú menej ako 10 rokov do dôchodku a už nemôžu svoj dôchodok podoprieť aj druhým pilierom - dôchodkovým sporením. Ten začne fungovať od začiatku budúceho roka a môžu sa doň zapojiť ľudia, ktorým zostáva do dôchodku viac ako 10 rokov.

Na rozdiel od priebežného systému, v ktorom sa pracujúci skladajú na penzie dôchodcom, dôchodkové sporenie zo svojej podstaty vychádza z princípu plnej zásluhovosti. To znamená, že výška dôchodkov je daná celkovou sumou, ktorú si človek počas života nasporil, ako aj výnosom z týchto peňazí, ktoré na kapitálovom trhu investuje niektorá z dôchodkových správcovských spoločností.

Minister práce Ľudovít Kaník tvrdí, že v reformovanom priebežnom systéme budú mať dôchodok nižší len ľudia s naozaj nízkymi príjmami. V takýchto prípadoch im štát poskytne pomoc prostredníctvom dávok vyplývajúcich zo zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Modelové porovnanie údajov z rezortu práce však hovorí o tom, že nový systém oproti starému zdá sa byť výhodnejší pre ľudí s nadpriemernými príjmami.

Podpredseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne Michal Horváth to spochybňuje. Podľa jeho názoru sa zabúda na to, že celková úroveň novopriznávaných dôchodkov sa bude meniť tak, ako bude rásť priemerná mzda v hospodárstve, čo značnú časť aj týchto ľudí zvýhodní oproti starému systému. "V starom systéme by boli ostali výrazne poškodení tí, ktorí nadpriemerne zarábali a platili vysoké príspevky a už sa nemôžu zúčastniť na dôchodkovom sporení," uviedol Horváth.

Povedali o reforme

Z rozhovoru s predstaviteľmi Nadácie F. A. Hayeka - Ivanom Švejnom a Martinom Chrenom, SME 25. 3. 2004:

ŠVEJNA: "...Dôchodková reforma v priebežnom systéme skoro dvom tretinám ľudí, ktorí teraz odchádzajú do dôchodku, znižuje dôchodky. Ak by napríklad podľa starého systému mali nárok na 6-tisíc, podľa nového výpočtu dostanú len o niečo viac ako štvortisícový dôchodok."

CHREN: "Aby nedošlo k nedorozumeniu, je pravda, že priemerná náhrada mzdy sa zvyšuje na 50 percent, čiže zvyšujú sa priemerné dôchodky, ale ľudia, ktorí majú nižšiu mzdu ako priemernú, budú mať nižšie dôchodky ako podľa pôvodného systému. Naopak, ľudia, ktorí zarábajú viac ako priemer, čo je tak jedna tretina ľudí, tí budú mať dôchodky vyššie. Hoci sa teda podľa nového systému priemerné dôchodky a teda i celkové náklady na dôchodky od štátu - zvýšia, takmer dve tretiny ľudí získajú menej, než bol ich nárok v pôvodnom systéme, platnom do konca minulého roku."

Z rozhovoru s ministrom práce a sociálnych vecí Ľudovítom Kaníkom, SME 5. 4. 2004

"Starý systém zahŕňal dva systémy: dôchodok a sociálnu pomoc. Všetko sa to však volalo dôchodok. Miera náhrady mzdy v ňom bola veľmi rozdielna. Ak niekto zarábal veľmi málo, alebo nezarábal vôbec, jeho dôchodok bol aj vo výške 120 percent jeho dovtedajších príjmov, napríklad zo sociálnej dávky. Ten, kto pracoval dlho a zarábal viac, naopak dostal dôchodok vo výške 10, 30, alebo 40 percent oproti svojim dovtedajším príjmom. Bol to nezmysel. My sme nespravili nič iné, len sme oddelili dôchodkový systém od sociálnej pomoci. Tvrdiť, že sme znížili dôchodky, nie je korektné, ani odborne správne, lebo treba skúmať celkové čisté príjmy dôchodcov. Ak ľudia zarábajú málo, alebo boli dlhodobo nezamestnaní, dostanú nižšie dôchodky oproti starému systému, no budú mať zároveň nárok na sociálnu pomoc - na dávku v hmotnej núdzi. Netvrdím, že dôchodok niektorých ľudí s veľmi nízkymi príjmami nebude nižší, ale zďaleka to nebude také výrazné..."

Dôchodky pred a po reforme

Socialistický systém znižoval rozdiely v dôchodkoch

Výpočet výšky starobného dôchodku podľa pravidiel, platných do konca roka 2003, sa výrazne líšil od súčasného stavu. Jeho základnou črtou bola značná nivelizácia dôchodkov, a to aj napriek tomu, že sa pri výpočte penzií ľuďom zohľadnilo päť zárobkovo najlepších rokov z desiatich pred odchodom do dôchodku. Bolo to dané tým, že od určitej hranice výška priemerného príjmu pri výpočte dôchodku nebola zohľadnená vôbec a pod touto hranicou len čiastočne. Navyše starý zákon stanovil nielen minimálny dôchodok, ale ohraničil aj najvyšší. Podstatnú rolu pri výške dôchodkov zohrali aj ich postupné valorizácie. Rozdiely medzi najvyššími a najnižšími dôchodkami boli teda oproti súčasnému systému, založenému na plnej zásluhovosti, podstatne menšie.

Ako sa počíta starobný dôchodok po reforme

Rozhodujúce obdobie

predstavuje najmenej 10 rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body.

Osobný vymeriavací základ

je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie. Podmienka zaplatenia poistného je pritom splnená aj vtedy, ak zamestnávateľ neodviedol poistné za svojho zamestnanca.

Všeobecný vymeriavací základ

je dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy, zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok.

Osobný mzdový bod

je kľúčovou veličinou pri výpočte dôchodku. Určí sa ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Ak poistenec počas rozhodujúceho obdobia mal zárobky vo výške priemernej mzdy, jeho osobný mzdový bod je 1. Ak jeho mzdy boli vyššie alebo nižšie ako priemerná mzda, jeho osobný mzdový bod je vyšší alebo nižší ako 1.

Priemerný osobný mzdový bod

sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Aj v tomto prípade platí, že ak poistenec v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia mal zárobok vo výške priemernej mzdy, priemerný osobný mzdový bod bude 1. Ak jeho mzda bola v tomto období vyššia alebo nižšia ako priemerná mzda, jeho osobný mzdový bod bude vyšší alebo nižší ako 1. Maximálny priemerný osobný mzdový bod predstavuje hodnotu 3, pretože maximálny vymeriavací základ vychádza z trojnásobku priemernej mzdy.

Aktuálna dôchodková hodnota

je dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

Dôchodková hodnota

pre rok 2004 predstavuje 183,58 Sk. V roku 2005 sa bude meniť v závislosti od vývoja priemernej mzdy, pričom pre výpočet indexu je rozhodujúca priemerná mzda v treťom štvrťroku tohto roka a priemerná mzda v treťom štvrťroku roka 2003.

Starobný dôchodok

sa vypočíta tak, že sa vynásobí priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková hodnota. Súčin priemerného osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia predstavuje celkovú sumu odvedeného poistného na dôchodkové poistenie.