Ukrajinský brankár Konstantin Simčuk zlikvidoval čistú šancu slovenského krídelníka Ľuboša Bartečka.
FOTO TASR - RADOSLAV STOKLASA
Poznáte sa s Lašákom?
Osobne nie, keďže v ruskej superlige sme nastupovali proti sebe. On za Petrohrad, ja za Ufu. Môj spoluhráč z reprezentácie Viačeslav Zavaľňuk, s ktorým som počas šampionátu v hotelovej izbe, mi však o Janovi veľa rozprával. Oni boli spoluhráči v Petrohrade a bližšie sa spoznali. Aj na ľade majstrovstiev sveta potvrdil Lašák svoje vysoké majstrovstvo.
Ako berie Ukrajina prehru 0:2?
(Smiech) Je to lepšie ako 3:9 z vlaňajších Helsínk... Vychádzali sme zo zabezpečenej obrany, s veľkým rešpektom pred tímom nabitým hráčmi z NHL. Osmelili sme sa až v závere, keď sa Slováci sústredili na kontrolovanie víťazstva. Mrzí ma, že Gáboríkov prvý gól padol po mojej chybe, na jeho strelu som zareagoval neskoro a puk mi prekĺzol pod chráničmi do siete. Pri druhom góle sme reklamovali, že puk sa predtým dotkol za mojou bránkou siete nad plexisklom, čiarový rozhodca to mal zaregistrovať a prerušiť hru. Nestalo sa. Netvrdím, že by sme mohli uhrať remízu, ale zápas mohol byť dramatickejší.
Ktorý zo slovenských útočníkov bol pre vás najnebezpečnejší?
Takých bolo päť či šesť. Osobitný je Šatan: korčuľuje zdanlivo, akoby nemal záujem o hru a zrazu je pred bránkou v gólovej šanci. Hrá nenápadne, ale veľmi efektívne.
Atmosféra v hľadisku?
Hm, zdalo sa mi, že sa hrá na Slovensku. Deväťdesiat percent divákov fandilo súperovi. To nám sťažovalo pozíciu. Aj my sme mali na tribúne asi 150 priaznivcov z Ukrajiny, no proti presile ich nebolo príliš počuť.
Aké sú ciele vášho mužstva na šampionáte?
Maximálny by bol, keby sme sa dostali do štvrťfinále play off medzi osem najlepších. Minimálnym je záchrana v A-kategórii. So Slovenskom nám to nevyšlo, skúsime v skupine ešte prekvapiť Američanov či Fínov.
Ukrajina je v elitnej kategórii MS od roku 1999, najlepšie je 9. miesto z Göteborgu 2002. Medailové nádeje sú zatiaľ nereálne?
Áno - vzhľadom na možnosti hokeja v našej krajine. Máme len jedno mužstvo na medzinárodnej úrovni, Sokol Kyjev. Ako jediný zastupoval Ukrajinu vo Východoeurópskej lige, kde sa stretával s bieloruskými a lotyšskými tímami. Bielorusi si však teraz chcú urobiť vlastnú ligu. Možnosti výkonnostného napredovania sa pre našich hráčov naskytujú najmä v ruskej superlige, v tejto sezóne nás tam hralo sedem či osem. V NHL pôsobil v tejto sezóne len Ponikarovskij v Toronte, jeho tím bojuje o Stanley Cup.
Zostanete naďalej na ruskom ľade?
Dohoda o novej zmluve je na dobrej ceste, z Ufy by som sa mal presťahovať do moskovského Spartaka.
Hrali ste už niekedy v Ostrave?
Hrať som nehral, ale pred šiestimi rokmi som tu sprevádzal otca - podnikateľa, keď nakupoval cisternu ostravského piva. Nebol to však dobrý biznis, otec sa potom preorientoval na predaj a spracovanie mramoru. V tom sa mu darí lepšie. Zo mňa obchodník nebude, chcel by som sa stať hokejovým trénerom. Tridsať rokov je však pre brankára ideálny vek, a tak dúfam, že si pár rôčkov ešte zachytám.
(on)
