Najsmutnejšie vyzeral otec Peter, ktorý čakal na verdikt v tme pred bratislavským štadiónom. Aj jeho veľká životná túžba ostáva stále nenaplnená.
Vysvetlenie trénera Františka Hossu
"Vážim si Robov prístup v príprave, no jeho forma nebola optimálna. Zvažovali sme celú sezónu, ktorú poznačilo komplikované liečenie zlomenej nohy. Nebol ešte stopercentne fit, aby mohol zvládať svoj typický štýl založený na neustálom korčuľovaní. Na plánovanom poste v treťom-štvrtom útoku by ho čakali fyzicky náročné defenzívne úlohy aj v oslabeniach."
Róbert: Nech privezú zlato
Vlajkonosič slovenskej výpravy na olympijských hrách v Salt Lake City 2002 Róbert Petrovický bol v národnom tíme vždy spoľahlivým bojovníkom - "srdciarom". Jeho intenzívne prežívanie športových triumfov (zlaté MS 2002 v Göteborgu) i pádov (OH v Salt Lake) v minulosti nezriedka umocňovali slzy. Aj po vypadnutí z nominácie ich udržal len s námahou.
"V kabíne som podal všetkým spoluhráčom ruky a zaželal nech sa im darí. Všetko som mal vo svojich rukách, urobil som, čo som mohol a vládal. Mám za sebou ťažkú sezónu, teraz si oddýchnem a pustím sa do prípravy na novú, aby bola vydarenejšia. Hlavne bez zranení. Sklamanie patrí k športu. Zažil som ich dosť v rokoch môjho viacročného boja o miesto v NHL, ma posielali hore-dole. Trénerom nevyčítam nič. Možno aj ja raz budem v ich role a budem musieť zvládnuť ťažké rozhodnutia ako oni.
Som kolektívny typ, chápem, že reprezentácia nie je založená na bratských vzťahoch. I keď som si chcel veľmi zahrať s Ronym. Vyprevadil som ho s tým, že je na rade on, aby priniesol domov otcovi zlato, ako sa to pošťastilo mne v Göteborgu. Náš tím má dosť talentu, prajem mu, aby mu žičilo aj šťastie. Kapitán Šatan je správnym lídrom. Je mi ľúto zážitkov, o ktoré som prišiel."
Je dobré, že máme Petrasa
Spôsob, akým prijal Róbert Petrovický svoje vyradenie z nominácie okrem potvrdenia jeho ľudských kvalít môže slúžiť aj ako inšpirácia, možno až výzva.
Róbert patrí k zakladajúcim hráčom novodobej slovenskej reprezentácie. Bol centrom, ktorý svojho času obsluhoval Pálffyho výnimočný talent na ceste k výšinám. Je majstrom sveta, no predovšetkým vždy bol spoľahlivým burcovateľom v kritických chvíľach. Hráč do nepohody.
Našiel by sa rad ďalších argumentov, aby mohol zahrať na strunu svojich nesporných zásluh. Petras nastúpil do prípravného kempu od začiatku, poctivo drel o miesto v tíme a šancu zahrať si s bratom. Neznížil sa k vydieraniu, ako skúšali niektorí iní skúsení hráči a nevynucoval si od trénera záruky, že má isté miesto na šampionáte. Je dobré, že František Hossa neprijal takúto hru.
Jeho asistent Ľubomír Pokovič si v inej súvislosti pochvaľoval, že je niekedy ľahšie pracovať s hviezdnymi hráčmi, ako s tými, čo si o sebe viac myslia, než naozaj vedia. Skutočné osobnosti nemajú problémy ani so sebareflexiou, zažili alebo sa poučili zo vzostupov a pádov vo svojom okolí.
Petrovického hokejová rozlúčka povznášajúco kontrastuje s opačnými skúsenosťami z futbalovej reprezentácie v minulosti. Tam si hráči, čo v Európe znamenajú stále zúfalo málo na to, ako sa často tvária, vyberali okrem svojho miesta pomaly aj tón trénerovho hlasu.
Aj keď na MS nebude Róbert Petrovický hrať, je dobré, že ho máme.