Majú síce oficiálny štatút utečenca, ktorý im zaručuje právo na štátnu pomoc vrátane núdzového ubytovania, ale záchytné tábory a ubytovne kresťanských organizácií ich nemôžu prijať. Nemajú kam. Čoskoro by sa to mohlo zopakovať v nových členských štátoch únie vrátane Slovenska. Po 1. máji totiž už nebude hraničnou krajinou únie Rakúsko, ale práve Slovensko.
Rakúske ministerstvo vnútra nezareagovalo práve najrýchlejšie, o utečencov sa snažia postarať mimovládne organizácie. "Situácia je viac ako kritická," hovorí predstaviteľ jednej z najznámejších rakúskych charitatívnych organizácií - Caritas - Andreas Lepschi. Podľa neho ide v prvom rade o dôsledok zlého plánovania.
Charita zalarmovala všetky miestne organizácie a pripravila núdzové ubytovne dokonca aj v kostoloch. Pomoc ponúkajú aj obyvatelia, ktorých rozhýbalo na občiansku aktivitu televízne spravodajstvo.
"V prípade kosovskej či bosnianskej krízy sme dokázali zabezpečiť dostatok kapacít v priebehu mimoriadne krátkeho času. Nechce sa mi preto veriť, že tých 700 - 800 miest, ktoré teraz potrebujeme, by štát nemohol zohnať, to je nelogické," hovorí Lepschi.
Problém, ktorý teraz rieši Rakúsko, sa v najbližších mesiacoch môže týkať Slovenska. Európska únia prijala nové dohody o utečencoch. Tie hovoria, že členské krajiny môžu emigrantov poslať do hraničnej krajiny, v ktorej vstúpili na územie únie. Teraz je takou krajinou Rakúsko. Po rozšírení únie sa hranica posunie a bude ňou aj Slovensko. "Je pokojne možné, že po 1. máji sa časť utečencov aj z Rakúska (pokiaľ sa bude dať dokázať, že k nám prišli cez Slovenskú republiku) odsunie do novej hraničnej krajiny - teda na Slovensko," hovorí Lepschi.
JAROSLAV ROZSÍVAL