Súčasťou expozície múzea je Puškinova posmrtná maska.
FOTO - AUTORKA
Asi desaťtisíc ľudí ročne navštívi Slovanské múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina v Brodzanoch v okrese Partizánske. V kaštieli sú sústredené pamiatky po rodinách Friesenhofovcov a Oldenburgovcov. Teta poslednej panej kaštieľa Natálie Oldenburgovej bola Puškinovou manželkou.
"Navštevujú nás najmä žiaci a študenti škôl. Učitelia, ktorí prídu raz, zväčša sa k nám vracajú. Objavila sa tu Švajčiarka, ktorá hľadala stopy po básnikovi Fritzovi Lemmermayerovi, ktorý býval hosťom Natálie Oldenburgovej. Ich priateľstvo zničil hostiteľkin pes, ktorý básnika viac ráz pohrýzol.
Záujem o múzeum majú aj Francúzi. Ruská aristokracia rozprávala v Brodzanoch aj po francúzsky. Usadil sa tu Francúz gróf Xavier de Maister, ktorý sa ako dôstojník ruskej armády zúčastnil vo vlasteneckej vojne v roku 1812. Tento maliar, spisovateľ, fyzik a chemik si zarábal na živobytie maľovaním miniatúrnych portrétov na objednávku. Niekoľko z nich sa nachádza v archívoch brodzianskeho múzea. Francúzski návštevníci u nás hľadali portréty svojich príbuzných. No a azda najviac chodia po stopách milovaného Puškina Rusi," rozpráva riaditeľka múzea Helena Filipová.
Do zbierok múzea pribudlo 83 kníh historickej knižnice Irmy Friesenhofovej, ktorá bola manželkou baróna Gregora Friesenhofa, syna diplomata Friesenhofa z prvého manželstva. Venoval sa poľnohospodárstvu, meteorológii a patril k zakladateľom Matice slovenskej. Knihy múzeu daroval Štátny archív v Topoľčanoch, kde sa ocitli nevedno ako. "Medzi kultúrnymi inštitúciami to nebýva bežné, gesto riaditeľky archívu treba oceniť. Pre nás sú knihy cenné," hovorí Helena Filipová. Dodáva, že sa dostali do svojho domova ako pred rokmi brodziansky nábytok z trenčianskeho múzea.
Najnovším prírastkom múzea je obraz jedného zo psov Natálie Oldenburgovej, kúpený na dražbe. Je známe, že mala rada zvieratá a založila zvierací cintorín. Starší ľudia si Natáliu ešte pamätajú. "Jej zásluhou bolo v obci dosť pracovných príležitostí v tehelni, škrobárni či v stolárskych dielňach, aj pre ľudí z okolia. Robila pre chudobu prednášky, ako obrábať pôdu a dosahovať čo najvyššie výnosy. Tá by nás bola doviedla aj do Európskej únie." dodáva riaditeľka.
Autor: JANA BEŇOVÁ
