Španielsko po zmene vlády a atentáte v Madride už oznámilo rýchly odchod vojakov z Iraku, niektoré štáty Latinskej Ameriky o tom uvažujú tiež.

Slovenský oficiálny názor patrí k najtvrdším z európskych štátov. Naše ministerstvo zahraničia označilo španielske rozhodnutie za nešťastné s tým, že odvolanie slovenských vojakov by bolo "nezodpovedné voči irackým občanom". Pridal sa aj novozvolený prezident Ivan Gašparovič.

Medzitým však Poľsko oznámilo, že o stiahnutí vojakov bude uvažovať po dohode s USA. Pod poľským vedením v stredojužnej časti Iraku pôsobia aj naši vojaci. Minister obrany Juraj Liška povedal, že ministerstvo je pripravené reagovať, ale prípadný odchod Poliakov je zatiaľ len "v rovine špekulácií".

Viacerí slovenskí poslanci sa zhodujú, že odchádzať z Iraku kvôli hrozbe útokov by nebolo dobré. Hovorí to napríklad podpredseda brannobezpečnostného výboru Roman Vavrík z SDKÚ. "Ak nás strach prinúti stiahnuť naše sily, dáme tým zelenú medzinárodnému terorizmu a tichý súhlas s terorizmom. A s tým sa teda neviem stotožniť."

Podobný názor má šéf poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos. Debatovať v parlamente sa síce o tom môže, ale žiadať stiahnutie našich vojakov je iba nekorektné zbieranie politických bodov. "Ja to určite nepodporím."

Podpredseda HZDS Ján Kovarčík považuje úvahy o stiahnutí našej jednotky za zbabelé: "Ako keby sme utekali z boja."

Diskusiu pripúšťa šéf brannobezpečnostného výboru Robert Kaliňák zo Smeru, lebo medzinárodné spoločenstvo malo jasne pomenovať stav, cieľ a najmä spôsob, akým sa k cieľu dostať. Odchody vojakov niektorých štátov považuje za reakciu na to, že nie je jasný plán do budúcnosti. Okrem toho "mnohé štáty išli do konfliktu aj na základe nejakých faktov, ktoré sa nepotvrdili".