Peter Solan (narodený 25. apríla 1929) - Výber z celovečerných filmov: Čert nespí (1956), Muž, ktorý sa nevrátil (1959), Boxer a smrť (1962), Kým sa skončí táto noc (1965), Prípad Barnabáš Kos (1964), A pobežím až na kraj sveta (1979), Tušenie (1982), O sláve a tráve (1984). Výber z dokumentov: Nemecká (1974), Len lístok poľnej pošty (1977), Balkón plný plienok, Architekt Dušan Kuzma (obidva 1978).
FOTO ARCHÍV SFÚ - CTIBOR BACHRATÝ
Spolu so Štefanom Uhrom a Martinom Hollým priniesol koncom 50. rokov prievan do slovenského filmu. Je autorom prvej slovenskej filmovej satiry (Čert nespí) i prvej detektívky (Muž, ktorý sa nevrátil). Sugestívnym príbehom z koncentračného tábora Boxer a smrť získal medzinárodný úspech. Normalizácia ho na dlhé roky vypojila z oficiálnej kultúry, ale nezlomil sa a k filmu sa opäť vrátil. Režisér PETER SOLAN zažil uznanie i odmietnutie, ceny aj pochybnosti. Dnes už všetky zákruty svojho života hodnotí ako miznúci portrét, o ktorom nevie, či ešte niekoho zaujíma.
Pri príležitosti 75. narodenín pripravil Slovenský filmový ústav v spolupráci so Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou slávnostnú obnovenú premiéru jeho filmu Kým sa skončí táto noc. Súčasťou bola aj prezentácia aktuálne vydanej VHS kazety Solanovho filmu Boxer a smrť zaradeného do Zlatého fondu slovenskej kinematografie.
Ako ste sa dostali k filmu?
Náhodou.
Na pražskú FAMU sa chodí náhodou?
Otec chcel mať zo mňa lekára, ale mňa fascinovalo kino. Po druhej svetovej vojne som pravidelne navštevoval obidve kiná v Banskej Bystrici.
Čo v nich dávali?
Skvelé ruské, americké i francúzske vojnové filmy, ktoré na mňa urobili veľký dojem. Potom sa k nim pridali ďalšie a ja som vedel, že lekárom už nebudem.
Začali ste študovať spolu so Štefanom Uhrom. Prečo on skončil o rok neskôr?
Náš pedagóg Otakar Vávra mu povedal, že je netalentovaný, a tak musel opakovať ročník. Aj neomylný sa niekedy mýli.
A vy ste boli talentovaný?
Skončil som školu v riadnom termíne, takže bohvie.
Váš celovečerný debut Čert nespí bol na tú dobu nezvyčajnou satirou. Ako bola prijatá?
So scenáristom Petrom Karvašom sme na to boli veľmi zvedaví. U mocných vtedajšieho sveta prešiel a mohol som nakrúcať ďalej.
Boxer a smrť však asi bola ešte náročnejšia skúška u straníckych špičiek. Nevytýkali vám, že Nemcov z koncentračných táborov zobrazujete aj v ich ľudskejšej podobe?
Jeho schvaľovacie premietanie ma straší dodnes. Sedeli tam všetci, na čele s Bacílkom a Biľakom. Po konci filmu sa v sále rozhostilo ticho a všetci čakali, čo povie Bacílek. Asi po minúte vstal a povedal: 'Však ja som jedného takého Nemca, čo síce hral na klavíri, ale bol sviňa, poznal v Čiernom Balogu.' A film bol tým pádom prijatý.
Po vašom filme hneď nasledovala projekcia Slnka v sieti. Aká bola reakcia na Uhrov film?
Tvrdo ho odmietli. A keď som sa o filme čosi pokúsil povedať, hneď ma z projekcie vypoklonkovali. Mám byť rád, ako som dopadol so svojím boxerom.
Vaši dvorní scenáristi boli Peter Karvaš a Tibor Vichta. V čom sa líšili?
Boli to úplné protipóly. Karvaš bol hĺbavý analytik, Vichta duša s renesančným rozmerom.
Boxer a smrť vybrali do Zlatého fondu slovenskej kinematografie. Ako si ho ceníte?
Odovzdal som mu veľa energie.
Ako ste si vyberali hlavných predstaviteľov - Štefana Kvietika a Nemca Manfreda Kruga?
Štefan nemal vtedy ani tridsať a pre svoju rolu urobil maximum. Vo svojom boxovaní sa zlepšil natoľko, že sa pokojne mohol stať majstrom Slovenska. O jeho hereckom talente som nepochyboval. Pri amatérskom boxerovi Krugovi som si dal poradiť a urobil som dobre.
Boli ste na svojich hercov prísny?
Táto otázka patrí hercom. Pravda, bol som rád, keď herec prichádzal pripravený. S úctou spomínam, že aj také hviezdy ako Josef Kemr, Karel Höger či Zdeněk Štěpánek boli herci s ľudskou pokorou. To však neznamenalo, žeby som im nedával istú voľnosť v ich prejave.
Vaše filmy nie sú bezstarostnou zábavou. Lákalo vás spúšťať sondy do hlbín ľudskej duše?
Vyhľadával som témy, v ktorých sa človek musel rozhodnúť a prebrať zodpovednosť za svoje konanie.
Urobili ste film, s ktorým by ste neboli spokojný?
Žiadny film, ktorý som urobil, ma plne neuspokojil. Vždy sa dá všetko urobiť o čosi lepšie.
Od vášho posledného filmu O sláve a tráve ubehlo už dvadsať rokov. Nenašli ste tému pre ďalšiu snímku?
Nenašiel som silu a nechcel som nakrúcať pre nakrúcanie.
