Plavec Zoltán Halmaj získal na olympiáde v Saint Louis dve prvenstvá v krauliarskych šprintoch na 50 i 100 yardov. Štyri roky predtým v Paríži bol druhý na 200 a 4000 m v. sp., tretí na krauliarskej tisícke. Na londýnskych OH 1908 získal strieborné medaily na 100 m v. sp. a v štafete 4 x 200 m v. sp.
Historici často uvádzajú v štatistikách aj tri zlaté plavca pochádzajúceho z Vysokej pri Morave na olympijských "medzihrách 1906" v Aténach.
Aj o zbytočnom "vlastníckom" spore
Bilancia rodáka zo Slovenska je vôbec najúspešnejšou zo všetkých športovcov, ktorí do roku 1912 reprezentovali Uhorsko. V kronike slávneho maďarského plávania prekonala Halmaja až Krisztina Egerszegiová, ktorá získala v Soule 1988, Barcelone 1992 a Atlante 1996 päť zlatých medailí a striebro a bronz v znaku a v polohovke.
Okolo Halmaja sa z času na čas vynoria zbytočné "vlastnícke" spory, lebo zvykne figurovať medzi slovenskými i maďarskými olympijskými víťazmi.
Oficiálne stanovisko Slovenského olympijského výboru znie: "Uznávame, že športovci, ktorí štartovali od roku 1896 na OH v maďarských farbách na základe nominácie Maďarského (uhorského) olympijského výboru, získali svoje medaily ako reprezentanti Maďarska (Uhorska). SOV však hodlá naďalej uchovať pamiatku všetkých športovcov, ktorí sa narodili na súčasnom slovenskom území." Niektorým maďarským historikom zvykne prekážať uvádzanie slovenských rodákov reprezentujúcich Uhorsko medzi medailistami Slovenskej republiky.
Plávať sa naučil v Morave a Dúbrave
Iste sa nedá spochybniť, že sa Halmaj narodil 18. júna 1881 vo Vysokej pri Morave, v severozápadnej časti Dúbrava, ktorá leží asi päť kilometrov od strediskovej obce, kde žil desať rokov. Tam sa naučil plávať i korčuľovať. Jeho otec bol správcom majera. Potom sa rodina presťahovala do Maďarska a plavec reprezentoval MUE a MTK Budapešť. Po skončení kariéry trénoval u našich južných susedov mládež, pracoval v školstve a bol riaditeľom fabriky Hungária Gumitextil. Zomrel 20. mája 1956, pochovaný je na budapeštianskom cintoríne Farkasréti.
Známy maďarský športový publicista Endre Sal píše v Nemzeti Sporte: "Bol to výnimočný plavec s úžasnou silou. V tomto predstihol svoju dobu. Jeho mohutné zábery tvorili pred ním doslova vlnobitie. Rozsah disciplín od 50 po 4000 metrov je svetovou raritou." Sal pripomína Halmajovú všestrannosť. "Bol výborným futbalistom, vodným pólistom, veslárom i maďarským rýchlokorčuliarskym rekordérom na 5000 m."
Halmaj vynikal ctižiadostivosťou. Na londýnskej olympiáde mal i najvážnejšiu fukcionársku úlohu. Bol uhorským zväzovým kapitánom, čo je maďarské pomenovanie pre šéfa výpravy. Zisky "iba" strieborných medailí ho natoľko znechutili, že čoskoro v Magdeburgu skončil kariéru, ale kapitánom Maďarského plaveckého zväzu zostal.
V rodisku mu chystajú tabuľu
Starosta Vysokej pri Morave Ivan Klas na internetovej stránke SOV povedal:,,Chystáme sa dôstojne uctiť si nášho rodáka. Na 11. septembra, keď budú v obci hody, pripravujeme odhalenie pamätnej tabule tomuto významného olympionikovi. Uvažujeme, že po Halmajovi pomenujeme jednu z našich ulíc."
K tejto iniciatíve sa pridal Laszló Gál, podpredseda maďarskej Spoločnosti olympijských tradícií Zoltána Halmaja v Szombathely. Ten uviedol: "Hľadali sme jeho korene. V našich archívoch figuruje Magasfalu, napokon sme sa dopracovali k Vysokej pri Morave. Radi by sme prispeli k inštalovaniu pamätnej dosky v rodnej obci."
