Maratónskeho víťaza Thomasa Hicksa podopierajú tréneri Lucas a McGrath.
Olympijská rarita
Na začiatku uplynulého storočia sa behal iba jediný maratón na svete, ktorému môžeme dnes dať označenie - tradičný. V Bostone. Práve predvčerom sa uskutočnil už jeho 108. ročník. Inak túto spomienkovú trať na staroveký oslobodzovací boj starých Grékov proti Peržanom dlho usporadúvali iba príležitostne a počas olympiád.
Maratón na hrách v Saint Louis vošiel do histórie ako najbizarnejší. Prvý v cieli nebol víťaz, lebo kusisko cesty sa odviezol v aute. Toho skutočného doslova vliekli na posledných metroch do cieľa tréneri opitého a sfetovaného z kombinácie strychnínu a brandy. Teraz by to bol dopingový prípad ako hrom.
Podvodník sa fotil s dcérou prezidenta
Tridsaťdva maratóncov (14 dobehlo) sa vydalo na trať v 35-stupňovej horúčave pri 90-percentnej vlhkosti vzduchu. Aj pre dnešných supertrénovaných vytrvalcov vražedné podmienky. Beh meral 40 km (vzdialenosť ešte nebola presne určená na súčasných 42 195 m), päť okruhov okolo štadióna. Usporiadatelia ju vytýčili červenými zástavkami. Predvoj tvorila technická čata na konských povozoch zametajúca povrch, záver konvoja (rozhodcovia, lekári, reportéri) sa už premával v prvých modeloch Henryho Forda.
Na čele bežal Newyorčan Fred Lorz. Približne na 15. kilometri dostal kŕč, vzdal sa, nasadol do auta. Správal sa športovo, mohutne povzbudzoval svojich bývalých súperov, mával divákom. Čo čert nechcel, práve fordka, v ktorej sedel, musela pre poruchu asi 9 km pred cieľom odbočiť. Lorz nepozorovane vyskočil a oslavovať sa pre zmenu nechal on. Dobehol svieži ako rybička, prevzal pohár z rúk dcéry prezidenta USA Theodora Roosevelta Alice. Dvojicu ostošesť fotografovali. Lorz vďačne rozdával víťazne interview. Nik si nevšímal, že na štadión dobiehajú ďalší pretekári.
K víťazstvu so strychnínom a brandy
Lorzov podvod odhalili po hodine. To už nebol z 2000 divákov na štadióne takmer nikto. Američana najprv doživotne diskvalifikovali. Potom ho omilostili. V roku 1905 vyhral bostonský maratón a štartoval i na olympiáde v Londýne 1908. Saint Louis Today v retrospektíve na olympiádu 1904 uvádza na internetovej stránke i maratóncove neskoršie vyjadrenie k podvodu. "Všetko mi napadlo, až keď auto odbočilo. Podľahol som túžbe dať sa oslavovať ako víťaz. Atmosféra okolo trate bola fascinujúca, neodolal som."
Na štadión Washingtonovej univerzity sa medzitým dopotácal ďalší Američan Thomas Hicks. Historik z USA J. Kieran spomína, že dvaja tréneri podávali bežcovi v krízových chvíľach strychnín, čo je ťažký druh stimulujúcej drogy. A keďže ani to nestačilo, podávali v závere Hicksovi i fľašu s brandy.
Bežec dokončil maratón v stave totálneho poblúznenia a lekári ho s ťažkosťami prebrali k životu. Keďže bol zo Saint Louis, po precitnutí sa dostal domov nikým nepoznaný električkou. Čiže v tomto prípade ide o prvenstvo veľmi pochybné, hoci Hicks figuruje v oficiálnych kronikách ako olympijský víťaz. Mimochodom, s najhorším časom v histórii hier - 3:28:53 h.
Príbeh havanského poštára
Skutočným hrdinom behu bol kubánsky poštár Félix Carvajal. Na cestu si zarábal obiehajúc havanské námestie. Za svoj výkon vyberal do klobúka. Na lodi si privyrábal nádenníckou prácou. V New Orleanse mu však všetko ukradli. Do Saint Louis sa dostal, kombináciou stopovania, behu a chôdze - dovedna 3000 km.
Niekto mu venoval poľovnícky výstroj, v ktorom chcel bežať. Musel si z neho urobiť dres, poodstrihoval z nohavíc a rukávov. Usporiadatelia boli zhovievaví, štart zdržali o pol hodinu. Na trati sa potom hladný Kubánec občerstvoval broskyňami a zelenými jablkami z okolitých stromov. Keby nedostal kŕče, iste by vyhral. Takto skončil štvrtý.
