Súťaž v preťahovaní lanom, ktoré patrilo medzi atletické disciplíny, vystihovala charakter Hier III. olympiády. Štartovali iba štyri americké päťčlenné tímy, z ktorých bolo najsilnejšie Milwaukee AC.
Po nevydarenej parížskej olympiáde 1900, ktorá zostala úplne v tieni Svetovej výstavy, bolo jasné, že zakladateľ novodobých olympijských hier barón Pierre Coubertin podporí americké snahy usporiadať Hry. Nikdy nezabudol na vernosť Willima M. Sloana, predsedu Olympijského výboru USA, jeho myšlienkam.
Najskôr to malo byť Chicago. Lenže hlavného podporovateľa kandidatúry mesta, ktorým bol priamo prezident Spojených štátov William McKinley, v roku 1901 zavraždili. Jeho slávny nástupca Theodore Roosevelt rozhodol inak. Priklonil sa k Saint Louis. Štát Louisiana (dnes patrí St. Louis k štátu Missouri) oslavoval storočnicu pripojenia sa k USA a organizoval veľkú medzinárodnú výstavu.
Kým v Paríži ani dobre nevedeli, že sa koná nejaká olympiáda, Američania už vtedy pochopili, ako sa dá využiť (pravda i zneužiť). Na všetko možné i nemožné v súvislosti s mamutím veľtrhom prilepili slovko olympijské.
Aj nedôstojné atrakcie
Hry sa teda opäť natiahli na takmer polrok (v Chicagu ich chystali na dva týždne), v programe bolo 400 disciplín, okrem iného školských, profesionálnych a celým svetom tvrdo kritizovanými takzvanými antropologickými hrami. Išlo o súťaže Indiánov, afrických trpaslíkov, dlhonohých Patagóncov v rôznych pochybných disciplínach. Žiaľ, táto nedôstojná súčasť hier i výstavy prilákali najviac divákov.
Medzinárodný olympijský výbor až neskôr oficiálne uznal 87 disciplín v 14 športoch. USA získali takmer všetky popredné umiestnenia. V mnohých pretekoch štartovali iba Američania. V basketbale teda de facto vyhralo Buffalo pred Chicagom a New Yorkom, vo futbale trom domácim výberom vyfúkla prvenstvo Kanada.
Z Európy 42 športovcov
Organizátori sprvoti sľúbili európskym štátom bezplatnú dopravu americkou loďou. Potom sa na záväzok vykašľali. Starý kontinent teda reprezentovalo iba 42 športovcov z Uhorska, Rakúska, Nemecka, Nórska, Grécka, Švajčiarska a Veľkej Británie. Teda i bez Francúzska. Doma zostal aj Coubertin, ktorý v Pamätiach konštatoval s horkou stručnosťou: "Zanevrel som na to mesto na sútoku Missouri a Mississippi, ktoré ma zbavilo všetkých ilúzií." Boli to vlastne americké hry.
Ewry pridal ďalšie prvenstvá
Najúspešnejším športovcom sa stal domáci gymnasta Anton Heida so štyrmi individuálnymi prevenstvami a jedným v súťaži družstiev. Atletické súťaže mali už 25 súťaží. Ray Ewry pridal k trom prvenstvám z Paríža ďalšie tri vo všetkých skokoch z miesta. O štyri roky v Londýne vyhral "iba" dva razy, trojskok z miesta už v programe nebol.
Aténska medzihra 1906
Pre dejiny OH sú významné druhé hry v Aténach 1906, ktorých organizáciu i opäť všeobecne obdivovali. Po prvý raz sa napríklad uskutočnil slávnostný otvárací pochod národov, premiérovo sa udeľovali oficiálne zlaté, strieborné a bronzové medaily. Niektoré historické pramene uvádzajú pretekárom i víťazstvá z týchto hier. Ewrymu napríklad desať zlatých. V Medzinárodnom olympijskom hnutí sa začali objavovať názory o dvojročnej periodicite OH. Striedavo v Aténach a v inom meste sveta. Coubertin bol však striktne proti. Podujatie v gréckej metropole označuje športová história ako medzihry bez oficiálneho olympijského puncu.
Hry III. olympiády - SAINT LOUIS 1904
PORADIE KRAJÍN PODĽA UMIESTNENIA
1. 2. 3.
USA 80 86 72
Nemecko 5 4 6
Kuba 5 3 3
najúspešnejší športovci
Anton Heida (USA) gymnastika 5 1 0
George Eyser (USA) gymnastika 3 2 1
Charles Daniels (USA) plávanie 3 1 1
(Pre presnosť neuvádzame zaužívané medailové hodnotenie, lebo v St. Louis sa žiadne neudeľovali.)
