Kontrola a sledovanie historikov boli pre ŠtB mimoriadne dôležité a mal ju na starosti príslušník ŠtB Augustín Butko. Pamätajú si ho dvaja historici - Jozef Jablonický a Ľudovít Haraksim.
Samotný Butko sa k svojej minulosti nechce vyjadrovať. "Nemám záujem," povedal a bez pozdravu zložil slúchadlo.
Jablonický Butka prvýkrát videl v Trnave, kde vtedy býval. Vídaval ho na ulici, nevedel, čo je zač. Keď sa presťahoval do Bratislavy, Butko mu zaklopal na dvere kancelárie. Odvtedy ho občas navštevoval.
Jablonický bol pre eštebákov "záujmová osoba", dali mu krycie meno Anti. Butko navštevoval viacerých ľudí zo SAV, Jablonický ho videl vychádzať z rôznych kancelárií.
Butko sa ozval aj potom, keď Jablonického vyhodili z akadémie. "Ohlásil sa, že vie, že mám ťažkosti a že mi navrhuje stretnutie v bistre U Michala," povedal historik. Za spoluprácu s ŠtB mu ponúkal návrat do akadémie, lepší plat.
Marián Gula z Ústavu pamäti národa hovorí, že išlo o bežnú metódu eštebákov. Najprv sa postarali, aby mal dotyčný problémy, a potom chceli, aby spolupracoval.
Butka Jablonický stretol aj pri výsluchu na "februárke" (Ulica Februárového víťazstva) , keď ho zadržali, Butko bol aj pri jeho domovej prehliadke. "Butkov výzor, grimasy a postoj tela bol taký príznačný, že som nepochyboval o bojovej akcii podľa osvedčených praktík totalitného režimu," povedal historik.
Jablonický si dal žiadosť na Ústav pamäti národa, aby mohol vidieť záznamy, ktoré o ňom ŠtB viedla. "Mal som nedávno 71 rokov a vidím, ako sa to tu všetko prevracia," povedal. Ústav jeho žiadosť spracúva, podľa informácií SME sprístupní aj Butkov spis.
Z akadémie musel odísť aj historik Haraksim, ktorý potom pracoval v múzeu na Bratislavskom hrade. Zo strany ho vylúčili. Na Butka si pamätá: "Prišiel, pýtal sa, čo robím a tak. Vedel som, v akej je funkcii, otvorene to povedal."
Butko sa ozval najmä po Haraksimovom odchode zo SAV. "Viem, že išiel aj do môjho rodiska Užhorodu - povedal mi to. Chodil za mnou asi dva- až trikrát ročne, vždy pred 21. augustom (vstup vojsk Varšavskej zmluvy) ."
Vypytoval sa aj na iných ľudí, chodil za Haraksimom do múzea. "Aj mi otvorene povedal, že mi môžu zabezpečiť plat, návrat do akadémie. Ja som hral pritom takého ‚blba' a podarilo sa mi na tom nezúčastňovať." Butko mu vraj tiež hovoril, aby o jeho návštevách mlčal. "On to robil ako svoje povolanie - politická polícia - ale v ústave boli ešte aj iní nasadení."
Haraksim si žiadosť na Ústav pamäti národa nedal. "Nemám nijaké obavy, pokiaľ ide o moju osobu."
V akadémii pôsobil aj historik Ivan Kamenec. Povedal, že eštebáci za ním chodili, ale nevie, či za ním bol aj Butko, lebo mená hneď zabudol, keďže ich považoval za falošné. "O Butkovi som však už počul."
Butko sa narodil v roku 1928 vo Voderadoch pri Trnave. Do ŠtB nastúpil v päťdesiatych rokoch, začínal ako strážca v Jáchymove, neskôr pracoval na 12. správe a na starosť dostal historikov. Z ŠtB odišiel k 31. decembru 1984 ako major.
Dnes býva v Bratislave v paneláku. Jeho sused o tom, že bol Butko eštebák, nevedel: "Hovoril mi, že robil v polícii." Butko na zvonenie neotváral a sused povedal, že je asi na chalupe vo Voderadoch pri Trnave, kam často chodieva.
Gula: Historici boli dôležití
Marián Gula z Ústavu pamäti národa povedal, že eštebáci viedli na Slovenskú akadémiu vied tzv. objektový zväzok. Rozdelený bol na viacero častí podľa odborov. Jednou časťou spisu boli aj historici. "Boli pre eštebákov dôležití, v podstate tvorili a opisovali históriu," povedal Gula. Tajná polícia od nich chcela informácie, zastrašovala ich, znemožňovala im činnosť.
V ústave sa často nestáva, že by sa niekto zaujímal o spis "svojho" eštebáka. Ľudí skôr zaujíma ich vlastný spis a to, či ŠtB o nich viedla nejaké záznamy. Ústav tiež skúma trestnoprávny dosah niektorých skutkov z minulosti. (mož)
