Odsúdený generál Radislav Krstič ... a pozostatky obetí, za ktorých smrť nesie časť zodpovednosti. FOTO - REUTERS
skosrbského generála Radislava Krstiča definitívne potvrdil, že masakry, ku ktorým došlo v roku 1995 v bosnianskej enkláve Srebrenica proti bosnianskym moslimom, mali charakter genocídy. Včerajší výrok ICTY významne rozšíril výklad slova genocída, čím ovplyvnil ďalšiu aplikáciu medzinárodného práva, a tým aj nadchádzajúce procesy pred medzinárodnými tribunálmi.
Z genocídy, najťažšieho z vojnových zločinov, bude odteraz možné obviniť aj páchateľov násilností v malých komunitách.
Ženevský dohovor z roku 1948 definuje genocídu ako "zločin spáchaný so zámerom zničiť národnú, etnickú, rasovú, náboženskú skupinu či jej časť". Včera súd odmietol námietku obžalovaného Radislava Krstiča, že počet obetí masakru v Srebrenici bol priveľmi "bezvýznamný" na to, aby išlo o genocídu. Do medzinárodného práva vstúpil nový precedens.
"Ľudia, ktorí zosnovali a spáchali genocídu, chceli pripraviť ľudstvo o jeho veľké bohatstvo spočívajúce práve v počte národov a národností. Osoby zodpovedné za tento strašný zločin ponesú hanebné znamenie," vyhlásil Meron.
Sudca zároveň oznámil, že súdenému generálovi Radislavovi Krstičovi bol trest znížený z 46 na 35 rokov odňatia slobody. Sudcovia dospeli k záveru, že Krstič svojím konaním "pomohol pri páchaní genocídy a umožnil ju," ale "nepatril medzi hlavné osoby zodpovedné" za genocídu a "nebol súčasťou všeobecného zločinného podniku", ktorý masakru pripravoval. Trest, ktorý bol teraz nad bývalým generálom vynesený, je teda konečným verdiktom za jeho podiel na zločinoch proti ľudskosti a na vojnových zločinoch spáchaných v Srebrenici.
Krstiča poslal 2. augusta 2001 súd prvej inštancie ICTY na 46 rokov do väzenia pôvodne za genocídu, ktorej sa bosnianskosrbská armáda dopustila počas vojny v roku 1995 na moslimskom obyvateľstve enklávy Srebrenica na západe Bosny. Obhajoba aj žalujúca strana sa proti rozsudku odvolali. Kým obhajcovia považovali trest za neprimerane tvrdý, žalobca požadoval pre Krstiča doživotie.
Masakry, ktorých sa bosnianskosrbské jednotky dopustili po obsadení enklávy 11. júla 1995 na miestnych civilistoch, boli najkrvavejšou udalosťou v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Podľa doterajších zistení prišlo o život vyše sedemtisíc bosnianskych moslimov.
(zo, čtk, tasr)
