Ernst Welteke nebude dostávať plat po odstúpení z funkcie prezidenta Bundesbanky. Informáciu Financial Times Deutschland o tom, že Welteke dostane približne milión eur, čo zodpovedá jeho platu, ak by zostal prezidentom do roku 2007, poprela hovorkyňa banky. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
"Nie všetci Nemci veria v Boha, ale každý verí v Spolkovú banku", vyhlásil raz bývalý prezident Európskej komisie Jacques Delors. Chcel tým podčiarknuť bezvýhradnú dôveru Nemcov v Bundesbanku, ktorá bola dlhé desaťročia synonymom monetárnej zásadovosti a bezvýhradného boja proti inflácii. Prezident Spolkovej banky bol jedným z najdôležitejších hospodársko-politických odborníkov, ktorého každá slabika rozhodovala o výške úrokových sadzieb v Nemecku a v celej Európe. Vznikom menovej únie a zánikom marky sa Bundesbanka stala takpovediac národnou pobočkou Európskej centrálnej banky. Jej prezident je síce členom najvyššieho európskeho menového rozhodovacieho grémia, musí sa však so svojimi názormi presadiť v diskusiách s ďalšími eurobankármi.
Ernst Welteke mal za úlohu reorganizovať Spolkovú banku, prispôsobiť jej štruktúru zmeneným podmienkam. Súčasne mal zachovať vplyv nemeckého chápania monetárnej politiky na celoeurópskej úrovni. Toto sa do veľkej miery darilo. Pred niekoľkými dňami musel rezignovať, pretože sa na verejnosti prevalilo, že Dresdner Bank mu v Berlíne zaplatila hotelové náklady počas osláv zavedenia eura. Keď sa následne ukázalo, že mu automobilka BMW zaplatila pobyt v Monaku, aby sa mohol zúčastnil na pretekoch formuly 1, bola jeho situácia neudržateľná. Ernst Welteke vážne poškodil dosiaľ čistý imidž Spolkovej banky. Navyše, pondelkové vydanie denníka Financial Times Deutschland píše (a spolu sním bulvárny denník Bild-Zeitung), že Welteke by mal poberať plný plat (ročne 350-tisíc eur). Až do konca jeho funkčného obdobia by mal dostať okolo milióna eur. V nasledujúcich dňoch sa dá očakávať výkrik šokovanej nemeckej verejnosti a poukazy na bezuzdnú chamtivosť politickej elity, žijúcej na štátne trovy.
Na mediálnych troskách postu prezidenta Spolkovej banky sa navyše odohráva urputné zákulisné zápolenie politických strán o strategický vplyv na menovú politiku. Vládna koalícia SPD/Zelení by chcela vymenovať za nového prezidenta Bundesbanky štátneho tajomníka na Ministerstve financií Alfreda Tackeho. Tento sa berie ako pomerne spoľahlivý sociálny demokrat a dôverný spolupútník kancelára Gerharda Schrödera. Opozícia kresťanských strán a liberálov sa všetkými desiatimi zasadzuje za Jürgena Starka. Terajší viceprezident Bundesbanky a všeobecne uznávaný menový odborník má jednu veľkú nevýhodu: stranícku knižku CDU. Podľa doterajších zvyklostí by sa mal stať prezidentom Spolkovej banky jeho námestník, člen predstavenstva alebo významný predstaviteľ krajinských bánk. Ak by sa stal prezidentom Bundesbanky politický nominant bez predchádzajúcej praxe spolkového bankára, išlo by o absolútne nóvum. Dôvod pre takýto zámer ľavicového kabinetu je pomerne jednoduchý: keby sa sociálnym demokratom a Zeleným podarilo presadiť Tackeho za nového prezidenta Spolkovej banky, potom by mali na dlhé roky "svojho človeka" na jednom z najvýznamnejších nemeckých (hospodársko-) politických postov vôbec. Aj po prehratých parlamentných voľbách v roku 2006, čo je pravdupovediac pomerne realistický predpoklad.
