Do konca minulého roka dostávali všetci zamestnanci v podstate rovnaké nemocenské dávky. "Pri hrubej mzde nad 7,5-tisíca korún bola dávka rovnaká a nezávisela od vymeriavacieho základu (hrubej mzdy). Pri najnižších príjmových skupinách bol čistý príjem počas péenky dokonca vyšší ako vtedy, keď pracovali," hovorí Michal Horváth z Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne.
Systém nemocenského poistenia pôsobil na zamestnancov podľa ministerstva práce a sociálnych vecí demotivujúco a tak sa ho rozhodlo zmeniť. Od 1. januára výška nemocenského závisí od výšky zaplatených príspevkov, teda od výšky príjmu zamestnanca.
"Ľudia, ktorí zarábajú 12- až 13-tisíc, majú v porovnaní s minulosťou približne rovnakú výšku nemocenských dávok, u ľudí s nižšími príjmami je to menej a naopak," tvrdí Horváth. Zamestnanec s hrubou mzdou 10-tisíc korún vlani dostal nemocenské 6720 korún za mesiac, teraz to je 5210 korún.
Horváth hovorí, že dnes sa z hľadiska výšky príjmov "neoplatí" zostať práceneschopným nikomu. "Vzhľadom na to, že maximálny vymeriavací základ na platenie poistného je dnes 20 267 korún, ľudia s viac ako 20-tisícovým platom majú počas péenky relatívne väčší pokles príjmu ako ostatní." Výnimkou sú podľa neho ľudia, ktorí sa komerčne pripoistia pre prípad práceneschopnosti.
Zamestnancov k rozhodnutiu uprednostniť dovolenku pred péenkou však vedie aj obava z prepustenia zo zamestnania. Od januára im totiž prvých desať dní práceneschopnosti hradí zamestnávateľ a ten si zamestnancov dokáže ustrážiť.
Účinok opatrenia sa už prejavil - z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že kým vo februári minulého roka bolo priemerné percento práceneschopnosti 6,4, vo februári tohto roku to bolo 4,6.
Podľa šéfa krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory v Košiciach Ervina Boháčika však zmena platiteľa PN vedie aj k tomu, že zamestnávatelia zamestnancom "odporúčajú" prejsť na živnosť. Za živnostníka zamestnávateľ totiž neplatí odvody a ani počas jeho práceneschopnosti ho nefinancuje on (zamestnávateľ), ale Sociálna poisťovňa.
Čo hovorí zákon
Ako to bolo
Do 31. decembra 2003 sa dočasne práceneschopnému zamestnancovi poskytovalo nemocenské.
Ako to je
Od 1. januára 2004 platí, že od 1. do 10. dňa dočasnej práceneschopnosti zamestnanca mu zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu.
* Ak si zamestnanec privodí práceneschopnosť sám, a to požitím alkoholu alebo zneužitím iných návykových látok, má nárok na náhradu príjmu v polovičnej výške.
* V kolektívnej zmluve možno dohodnúť vyššiu náhradu príjmu, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.
Ako sa vypočíta denný vymeriavací základ zamestnanca
Príklad:
Práceneschopným je zamestnanec, ktorý vlani mesačne zarábal 15-tisíc korún (v hrubom). Vlaňajšok je v tomto prípade tzv. rozhodujúcim obdobím.
denný vymeriavací základ = 12 mesiacov krát 15-tisíc korún / 365 dní = 493,1507 koruny
Z tejto sumy sa vypočíta 25 a 55 percent. Zamestnanec tak v prvých 3 dňoch práceneschopnosti dostane po 123 korún, v ďalších 7 dňoch po 271 korún.
Nemocenské
Od 11. dňa dočasnej práceneschopnosti zamestnanca mu Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské.
Nemocenské je vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. Tento je v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 najviac 444,1973 koruny. Z toho vyplýva, že najvyššie nemocenské môže byť 244 korún.
Od 1. júla 2004 sa maximálne možný denný vymeriavací základ zvýši, v dôsledku čoho sa zvýši aj najvyššie možné nemocenské - na približne 260 korún. (joč)
