i, pretože pri nízkej účasti mal väčšie šance na víťazstvo.

Najmä v ANO sa po voľbách ozvali hlasy, že strana neprijala správne rozhodnutie. Výzvu nevoliť už oľutoval prvý podpredseda strany Ľubomír Lintner. Ďalší podpredseda Jirko Malchárek povedal, že "voliči rozhodli správne", lebo vnímali problém volieb z občianskeho hľadiska. "Povolebné reakcie predsedu HZDS svedčili o tom, že by s ním bola ťažká komunikácia ako s prezidentom. Neadresovali sme výzvu nevoliť všetkým voličom. Bola to výzva viazaná na stranu a bol to náš stranícky postoj," povedal Malchárek.

Július Brocka z KDH povedal, že odporúčanie strany nevoliť je možné interpretovať "rôzne". Povedal, že KDH svojím postojom možno prispelo k mobilizácii tých, ktorí neboli voliť v prvom kole. "Možno sme prispeli k strachu z Mečiara a výsledkom je, že ľudia volili menšie zlo."

SDKÚ a SMK priamo nevyzývali voličov, aby zostali doma. Poslanec SMK Arpád Duka-Zólyomi pripomenul, že najslabšia účasť vo voľbách bola práve na južných územiach. Podpora jedného z kandidátov zo strany SMK by podľa neho vyznela paradoxne. "My politici zhora poznáme pozadie obidvoch kandidátov. Nemohli sme povedať, že jeden z nich je lepší, ale prostý národ sám usúdil, že v rokoch 1992 až 1998 bol na čele Mečiar a nie Gašparovič," dodal Duka-Zólyomi.

Poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý vníma politické stanovisko strany ako bezproblémové, pretože rozhodnúť sa mali sami voliči. "Nehovorili sme ľuďom, aby nevolili," povedal. Nič na tom nezmení podľa neho ani fakt, že premiér Mikuláš Dzurinda oznámil, že voliť nebude. (sp)