Nový španielsky sociálnodemokratický premiér José Luis Zapatero v nedeľu urobil to, čo sľuboval: oznámil, že urýchlene sťahuje všetkých vojakov z Iraku. Je to prekvapenie hoci od začiatku takéto rozhodnutie avizoval. Zlá správa je to pre Poliakov, ktorí majú na starosti centrálny Irak a doteraz sa spoliehali najviac na pomoc Španielov.

Nie menej, ale viac

Najväčší problém urobil Madrid jednoznačne Spojeným štátom. Strata Španielov môže ohroziť ich plány v Iraku. Španielski vojaci nie sú takí jedineční, že sa bez nich všetko zrúti. V Iraku ich je 1300, čo je len jedno percento z amerických vojakov. Ich ústup je však predzvesťou ďalších odchodov. Poradkyňa prezidenta Busha pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová už oznámila, že očakáva odchod ďalších spojeneckých vojakov. Hovorí sa o Portugalcoch, Kazachstane.

Amerika aj Irak teraz potrebujú pravý opak. Nie menej, ale viac spojencov a viac vojakov. Od minulotýždňovej návštevy britského premiéra Tonyho Blaira sa v Bielom dome preto viac hovorí o novej úlohe OSN. Jej generálny tajomník Kofi Annan mlčí a veľmi sa mu americký problém nechce riešiť. To bol vraj aj hlavný argument, prečo Zapatero splnil predvolebný sľub: v OSN mu povedali, že oni zodpovednosť za americkú akciu neprevezmú.

Bush však OSN v nejakej podobe asi bude potrebovať. S ňou by sa vrátili aj Španieli a ostatní by zostali. Otázka je, koľko je Bush ochotný preto urobiť. Doteraz ani raz neustúpil a drží líniu.

"Po odchode Španielov sa nič nemení: OSN sa stále bojí a Amerika sa nechce kontroly nad Irakom vzdať, pre OSN má len poradnú pozíciu," hovorí expert na americkú politiku v Iraku konzervatívnej Heritage nadácie vo Washingtone Nile Gardiner.

Stiahnutie španielskych vojakov má ešte jeden rozmer. Madrid ho nariadil len niekoľko dní po ponuke Usámu bin Ládina. Šéf teroristickej organizácie al-Káida v snahe ešte viac rozdeliť Ameriku a jej európskych spojencov ponúkol Európe prímerie, ak sa stiahne z Iraku a nebude bojovať v ďalších moslimských krajinách. Zapatero na prvý pohľad ako jediný Európan cúvol.

Irak a teroristi

V pozadí je však základný problém vojny proti terorizmu. Amerika nevidí medzi akciou proti teroristom a vojnou v Iraku rozdiel. Podľa Bieleho domu je to jeden veľký boj za bezpečnejší svet.

Európa si to nemyslí. Od začiatku jej prekáža spájanie teroru a Iraku. Doteraz sa nepotvrdila žiadna stopa, ktorá by tieto dva problémy spájala do jedného. Preto nový španielsky minister zahraničia Miguel Ángel Moratinos hovorí: ideme z Iraku, ale v žiadnom prípade to neznamená, že uhýbame v boji proti terorizmu. Tak či tak, Usáma môže byť spokojný.

A rovnako šíitski radikáli v Nadžafe. Ten je práve v sektore, kde sú aj Španieli. Povstalci, ktorí už druhý týždeň najviac trápia Američanov, asi naozaj nie sú Usámovi medzinárodní teroristi, reagujú však presne tak, ako keby nimi boli. Ich vodca Muktada Sadr ich včera vyzval, aby už na Španielov neútočili. A rovnako by vraj mohli svojich vojakov zachrániť aj ostatní.

"Zapatero vyslal samé zlé signály. Potešili sa len teroristi a radikálni šíiti," povedal Gardiner.

Zapatero urobil to, čo od neho čakali jeho voliči. Je jasné, že okrem toho chcel ukázať Američanom, že s Madridom už nemôže rátať. Musel však preto ohroziť aj situáciu v Iraku?

Zahraniční vojaci v Iraku