"Zapáči sa mu byť populárnym a byť prezidentom," myslí si o Ivanovi Gašparovičovi jeho bývalý hovorca Ľuboš Jurík. Pre šéfa Národnej rady pracoval v rokoch 1992 až 1997. Rozišli sa v zlom, hovorca odišiel dobrovoľne potom, ako kritizoval svojho šéfa za postup pri vylúčení poslanca Františka Gauliedera z parlamentu.

"Vždy telefonoval predo mnou, ale predtým ako sa začala schôdza parlamentu, kde bol vylúčený Gaulieder, ma poslal von z kancelárie a mal dlhý telefonát," spomína si Jurík. Predtým Gašparovič viackrát opakoval, že schôdzu nebude viesť a ak áno, tento bod nezaradí programu. "Po telefonáte, ktorý neviem, s kým mal, názor zmenil."

Šéf Juríkovi nikdy nepovedal, kto volal a čím ho presvedčil. V kuloároch sa začalo hovoriť o privatizácii Nafty Gbely, ktorú s Gašparovičom spájali. "Neviem to potvrdiť ani vyvrátiť, počul som o tom hovoriť v kuloároch, čítal som to v médiách, ale dôkazy som nikdy nevidel," hovorí Jurík. Gašparovič vždy tvrdil, že s privatizáciou nič nemá.

Ako prezident sa Gašparovič podľa Juríka nebude púšťať do politických konfliktov. "Cíti to ako šancu ukázať, že nie je Mečiar číslo 2." Bude sa vraj viac ukazovať na hokeji, či futbale a tenise. "Neverím, že bude polarizátorom v slovenskej politike, nie je ten typ," myslí si Jurík.

Gašparovič vraj nikdy nespomínal, že by chcel byť prezidentom. "Keď mu to Ivan Hudec v roku 1992 navrhol, rezolútne odmietol," povedal Jurík. V úrade sa mu však podľa neho čoskoro zapáči.

Jurík svojho bývalého šéfa nevolil. "Nechcel som, aby bol prezidentom Mečiar, tak som v druhom kole tajne držal palce Gašparovičovi," hovorí. Ak by išiel voliť v prvom kole, hlas by dal Eduardovi Kukanovi.

Gašparovič vraj nepreháňa ani neprekrúca - podľa Juríka bol naozaj k Mečiarovi a jeho rozhodnutiam často kritický a Mečiar ho preto nemal rád. "Nechal ho vo funkcii šéfa parlamentu, lebo bojovať proti prezidentovi (Michalovi Kováčovi) aj šéfovi Národnej rady by už bolo veľa." Známa je aj historka, keď sa Gašparovič s Mečiarom skoro pobili a predseda HZDS hodil po budúcom prezidentovi stoličku.

Gašparovič sa nikdy nemal rád s Ivan Lexom, Tiborom Cabajom či Jozefom Tarčákom, hovorí Jurík. "Nebol ani vo vedení HZDS a nepozývali ho často ani k dôležitým rokovaniam."

O únose Michala Kováča ml. však Gašparovič podľa Juríka vedel dopredu, hoci to exhovorca nevie dokázať. Vnútorne ale nebol nikdy presvedčený, že išlo o samoúnos, hoci to občas pod Mečiarovým tlakom povedal.

"Ak za ním niekto prišiel a chcel pomôcť, veľmi ho to podráždilo a tvrdil, že s tým nechce nič mať. Na druhej strane nikdy ničomu nezabránil," spomína Jurík. Medzi bývalými privatizérmi má dodnes veľa priateľov. Gašparovič je vraj sporovlivý typ a nikdy sa netváril, že má viac ako iní. "Aj keď mohol dať odmeny a nie zo svojho, nedal."

Pravdou je podľa Juríka aj to, že Gašparovič nepriamo loboval za Pavla Ruska a jeho Markízu pri udeľovaní licencie. "Ja som ich zoznámil. Neskôr mi vyčítal, že Rusko sa nám otočil chrbtom."

Prečo budúci prezident neodišiel z HZDS, kým ho sám Mečiar neodstavil? "Nie je fascinovaný mocou, ale nemal kam. Chcel zostať v politike. Ísť učiť na katedru nie je asi dobrý koniec kariéry pre dlhoročného šéfa parlamentu. Inak si to neviem vysvetliť." Gašparovič zrejme naivne veril, že dokáže Mečiara zmeniť a viac ovplyvňovať politiku hnutia. "Aj dnes sú takí v hnutí - Viliam Veteška či Dušan Jarjabek."

Budúci prezident miluje dobrú whisky a rýchlu jazdu. "Raz na ceste do Bruselu sa vymenil s ochrankárom a išiel v Nemecku 230 na diaľnici. Mali sme smrť v očiach," s úsmevom hovorí Jurík. Dnes je asistentom bývalého poslanca ANO Jozefa Banáša, ktorý verejne vyzval ľudí voliť Gašparoviča v druhom kole, keď sa od Juríka dozvedel, ako to kedysi v zákulisí HZDS vyzeralo.

Športovci vidia v Gašparovičovi podporu

Na hokejovom i futbalovom štadióne bratislavského Slovana má vo VIP priestoroch Ivan Gašparovič svoju stoličku, na ktorú si nikto iný nesadne. Vraj nevynechá ani jeden zápas.

Gašparovič bol kedysi funkcionárom v bývalej telovýchovnej jednote so zameraním na hokej a na futbal, ako vysokoškolák hral hokej za Sláviu UK. Pri hokeji a futbale zostal ako verný fanúšik, v súčasnosti presedlal na tenis. Hovorí sa, že športovci určite volili práve jeho.

"Zrejme to tak bude, športovci v ňom vidia podporu," povedal bývalý československý hokejový reprezentant Jozef Bukovinský. S Gašparovičom sa pravidelne stretával od roku 1969, keď nastúpil do Slovana. Podľa neho je budúci prezident rozvážny a ochotný pomôcť. A negatívne vlastnosti? "Každý človek ich má."

"Pán Gašparovič je pokojný, rozhľadený človek," povedal jeden z predstaviteľov klubu Slovan Ján Stanovský, ktorý s ním pracoval v telovýchovnej jednote. Konflikty v práci nemali. "Nikdy zbytočne nesľuboval, ale konal." V súkromí ho športovci považujú za príjemného človeka. (dro)

Kto je nový prezident

Hoci je Ivan Gašparovič presvedčený, že je pre zahraničie prijateľnejším politikom ako Vladimír Mečiar, jeho komunikácia za hranicami určite nebude jednoduchá. Okrem politických koreňov má s Mečiarom spoločné i to, že ovláda len ruský jazyk.

Prezidentovanie si už raz vyskúšal - v období, keď parlament po odchode Michala Kováča dlhý čas nedokázal zvoliť prezidenta, prevzal Gašparovič ako predseda parlamentu niektoré prezidentské právomoci.

Ivan Gašparovič (63), rodák z Poltára, vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Potom pracoval ako prokurátor a od roku 1968 učil na Právnickej fakulte na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. Krátko bol aj členom KSS, kam vstúpil za Dubčekovej éry, a ako tvrdí, na protest proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy zo strany v tom istom roku aj vystúpil.

Po revolúcii sa na dva roky presťahoval do Prahy a stal sa československým generálnym prokurátorom, s jeho prácou však nebola veľká spokojnosť.

V roku 1992 vstúpil do HZDS. Dnes je Mečiarovým odporcom, ale v tom období sa ako šéf parlamentu veľkou mierou podieľal na protiústavných i iných sporných rozhodnutiach. V HZDS zotrval až do pamätného snemu v Nitre v roku 2002, keď sa krátko pred voľbami nedostal na kandidátku strany, o čo sa postaral Mečiar. Ešte do volieb založil HZD, kde ho zvolili za predsedu. Do parlamentu sa však strana nedostala, a tak sa ako pedagóg vrátil na Právnickú fakultu.

Je vášnivým športovým fanúšikom. K jeho koníčkom patria maľovanie, práca s drevom a poľovačky. (hr)