Mečiar podľa Haulíka prehral v súboji, keď sa nemôže vyhovárať, že sa proti nemu všetci spojili, alebo tak ako v parlamentných voľbách, keď síce vyhral, ale nedokázal zostaviť koalíciu. "Bojoval bez toho, aby jeho súper mal podporu celého spektra politických strán," hovorí Haulík. Zároveň tvrdí, že Mečiara by v druhom kole pravdepodobne porazil každý.
Trpkosť prehry je o to väčšia, že Mečiar prehral s človekom, ktorý bol "dlho v jeho tieni a ktorého nepovažoval za rovnocenného partnera". Veľkosť porážky nespočíva ani tak v číslach, ako v psychologickom dosahu na samotného Mečiara, čo sa prejavilo hneď po voľbách. Jediná vec, ktorá by mohla Mečiara utešiť, je podľa Haulíka poznanie, že preferenčný potenciál HZDS je väčší, než ukazujú prieskumy verejnej mienky. Prezidentské voľby vraj ukázali, že ak by sa v rovnakom čase uskutočnili aj voľby parlamentné, získalo by v nich HZDS pri účasti asi 60 percent voličov 25 percent ich hlasov.
