Paprika je zdrojom vitamínov a minerálnych látok. FOTO - AUTOR
Semená papriky našli archeológovia v hrobkách Inkov v Južnej Amerike, kde bola základnou zeleninou. Do Európy ju priviezli Kolumbovi námorníci. Kým prišli Európania paprike na chuť, skrášľovala kráľovské záhrady v Španielsku a Portugalsku. Najviac si však papriku obľúbili Maďari.
Paprika je po šípkach, petržlenovej vňati, kivi a citrusových plodoch najbohatším zdrojom vitamínu C. Obsahuje tiež veľa vitamínu A, takmer všetky vitamíny skupiny B a omladzujúci vitamín E. Časť z nich si uchováva aj po kuchynskej úprave. Z minerálnych prvkov obsahuje najmä vápnik, železo, fosfor, horčík a draslík, zo stopových prvkov mangán a síru.
Kvôli nízkej energetickej hodnote (zelená paprika má v porovnaní s červenou nižšiu) je vhodná pri redukčných diétach. Paprika prekrvuje močové cesty a spôsobuje precitlivenosť pohlavných orgánov, považuje sa teda aj za afrodiziakum.
Kapsaicín získaný z papriky má antibakteriálne účinky, povzbudzuje nervové zakončenia pokožky a sliznice. Z tohto druhu zeleniny sa preto pripravujú masti, náplasti a iné prostriedky na reumatické či nervové bolesti. Mexičania a Bulhari, ktorí konzumujú veľa papriky sú zdravší a žijú dlhšie. Výskumníci sa domnievajú, že v tzv. lenivom žalúdku núti paprika pracovať črevá, čím zvyšuje presúvanie stráveného jedla. Je tiež výborným doplňujúcim liekom pri skleróze, zlepšuje krvný obeh a zvyšuje elasticitu čriev. (lov)
