Dnes novinár JURAJ GRESSNER
Po tridsiatich rokoch manželstva (niekedy však aj oveľa skôr) si partneri začnú liezť na nervy. Kritické sú najmä rána, keď mnohé manželky začínajú nový deň neprerušiteľnými monológmi, v ktorých dokážu pospomínať všetky partnerove prehrešky, nevynímajúc tých, ktorých sa dopustil ešte ako batoľa. Pred pätnástimi rokmi som stretol priateľa-rovesníka, ktorý si takto ťažkal na svoju exmanželku a prezradil mi, že po rozvode s ňou sa oženil s nádhernou slečnou, ktorá je od neho o dvadsaťpäť rokov mladšia.
Z obavy pred podobnými možnými rannými represáliami som do našej domácnosti priniesol šesťtýždňové šteňa jazvečíka, a to aj napriek manželkiným protestom, ktorá (správne) tušila, že hlavný patronát nad najvernejším priateľom človeka bude mať ona.
Filip do rodiny rýchlo zapadol a ochotne prevzal rolu bútľavej vŕby, do ktorej sa nielen manželka, ale aj ja môžeme do sýtosti vyhovoriť. Je až dojemné pozorovať, ako Filip s pokojom Angličana počúva výčitky, ktoré sa ho vôbec netýkajú, lebo popravde majú byť adresované Dzurindovi, Schusterovi, Šimkovi či iným politikom, mestskému magistrátu, predavačom v supermarkete či vodičom mestskej hromadnej dopravy.
Veľkosť Filipovej ochoty počúvať sa rovná kvalite poskytovaných maškŕt - v okamihu, keď ich prestane dostávať, s "dialógom" skončí. Jednoducho odíde do inej izby, vyskočí do fotelky, na sedačku, alebo si ľahne k teplému radiátoru a pokojne zaspí.
Spánok je totiž jeho najobľúbenejšia "činnosť". Venuje jej prevažnú časť dňa. Predpoludním sa po byte premiestňuje podľa toho, do ktorej izby prúdia slnečné lúče a vystavuje im svoje telíčko tak, ako my, ľudia, na pláži. Popoludní najprv dve-tri hodiny prespí na fotelke schovaný pod dekou, pred šestnástou vylezie v predizbe na stôl, pohľad uprie na vchodové dvere a netrpezlivo očakáva návrat paničky z práce. Vie, že v nákupnej taške nebude chýbať nejaká dobrota, najlepšie plátok syra alebo šunky, kúsok jabĺčka, pomaranča, banánu, melóna, rajčiny či kyslej uhorky. Potravu však konzumuje zásadne len v našej prítomnosti, a to aj tak, že si ju z misky v papuli prinesie k stolu, tam ju vypľuje a až potom po kúskoch zje.
S presnosťou švajčiarskych hodiniek sa Filip každý večer dostaví do obývačky, vyskočí na sedačku a uprie oči na televízor. Vie, že budeme sledovať správy, ktoré ho zaujímajú asi tak ako nás jeho starosti. O deviatej večer však zo svojho miesta zoskočí a začne súriť manželku, aby ho išla vyvenčiť. Trasy večerných prechádzok si vyberá zásadne sám. Na chodníku sa postaví hlavou smerom k cieľu, ktorým sú blízke výškové budovy a zatrávnené voľné plochy, na ktorých výlučne urobí svoje fyziologické potreby.
Dnes už desaťročný Filip spoločnosť ostatných psov ignoruje. Výnimkou sú hárajúce sa sučky, do ktorých je vždy "zamilovaný" bez ohľadu na ich veľkosť, farbu či príslušnosť k plemenu. V tých časoch je neposlušný a "urážlivý", dlhé chvíle sa zdržuje v predizbe zalezený pod stolom a odmieta akúkoľvek komunikáciu. Až neskoro v noci prestane trucovať, potichu vojde do spálne, labkou poškriabe po paplóne a upozorní, že už by aj on rád zaliezol do postele a uložil sa k spánku.
Filip je kamarát, na ktorého nedám dopustiť. Robí mi stáleho a verného spoločníka, takže nie som opustený ako spomínaný priateľ-rovesník, ktorý pred pätnástimi rokmi vymenil svoju ufrfľanú manželku za mladú krásku, ale tá ho po piatich rokoch opustila, takže je dnes sám. Ako sa zdá, výhodnejšie je obstarať si jazvečíka a ponechať si káravú manželku.
