Gigantická silueta Sazka arény, kde sa na hokejové zápasy majstrovstiev sveta bude môcť pozerať 17 000 divákov. FOTO - ČTK
"Pre mňa sú najväčšími favoritmi na titul Česi. Ich tréner Slavomír Lener má k dispozícii široký výber hokejistov z NHL, ktorí sú dosť skúsení, aby zvládli aj úskalia vyplývajúce z výhody domáceho ľadu," hovorí bývalý československý reprezentant Dárius Rusnák.
O týždeň sa v Prahe a Ostrave začínajú 68. majstrovstvá sveta. V hokeju zasľúbenej zemi očakávajú, že sa na trón vráti tím, ktorý sa pýši zlatým hetrikom z prelomu tisícročí. Česi oslavovali titul trikrát za sebou v rokoch 1999 - 2001.
História však varuje. Dlhých sedemnásť rokov sa nikomu nepodarilo tešiť z dekorácie majstra sveta pred domácim publikom. Naposledy to bol ešte v pevnej socialistickej atmosfére Viačeslav Fetisov, ktorý dvíhal v sovietskom drese trofej v roku 1986 v moskovských Lužnikách. Kapitán vtedajšej čs. reprezentácie Dárius Rusnák prežíval trpké sklamanie. V role obhajcu prvenstva z Prahy 1985 nepostúpil tím ČSSR do finálovej skupiny a ostal bez medaily. Vtedy to bolo neodpustiteľné zlyhanie.
Dárius Rusnák: "Slovensko bude mať najmä v prvej fáze šampionátu v Ostrave prakticky domáce prostredie. Fanúšikovia to majú blízko, záujem signalizuje bitka o lístky. Hráčom to určite pomôže, i keď na druhej strane hrozí nervozita zo zodpovednosti. Nezabudnem, ako celá krajina žila hokejom v roku 1985. Ľuďom chutilo najviac víťazstvo nad Sovietskym zväzom. Samotný hokej sa odvtedy posunul smerom k sile. Nie je oveľa rýchlejší ako za našich čias. Teraz vystupuje do popredia individuálne poňatie. Určuje ho trhový vývoj, v ktorom je kvalita koncentrovaná stále v NHL. V minulosti boli v reprezentačných mužstvách formácie pokope viac sezón, čo sa zákonite odrazilo na vyššej úrovni súčinnosti, kombinácie boli zautomatizované."
Hokej sa teší z diagnózy, že najmä vďaka svojej dynamike sa bude vyhrievať na výslní masovej pozornosti ako šport 21. storočia. I keď pamätníkom často chýba antagonistické napätie z éry studenej vojny. Sovietsky zväz a jeho satelity zvykli svojich reprezentantov pri výjazdoch na Západ školiť a strážiť v hoteloch, aby nevychádzali do ulíc, lebo na nich číhajú nahé prostitútky a morálna hniloba. Tie isté zdroje propagandy pri návratoch zo zámoria "tlmočili" prekvapenie školákov v Kanade a USA, ktorí vraj márne hľadali na čelách hokejistov z komunistického bloku čertovské rohy.
Hokejoví priaznivci však školia futbalových v kultivácii nacionálnych pohnútok. Na majstrovstvách sveta neexistujú prejavy agresivity, fanúšikovia sa pred zápasmi svorne verbálne hecujú v obľúbených pivárskych stanoch.
Na Majstrovstvách sveta 1995 v Štokholme pred finále Švédsko - Fínsko vzývalo triumf domácich celé Švédsko. Keď Fíni s vychádzajúcou hviezdou Saku Koivu viedli po druhej tretine 3:1, prezident švédskeho hokejového zväzu doslova predal vedľa sediacemu kolegovi z Fínska zaplatené oslavy - policajný a zdravotnícky servis, ozvučenie - na námestí v centre mesta za dvestotisíc švédskych korún. Štokholmčania na ňom do rána s neodmysliteľnými rohmi na prilbách vítali prvé fínske zlato v histórii spolu s odvekými rivalmi s rovnakým severským hokejovým zanietením. Tibor Gregor, trenčiansky rodák žijúci v Štokholme s manželkou - Fínkou, vtedy vystihol, ako chutí radosť Suomi: "Ako keby Slováci svoj prvý titul zapíjali priamo pod chvostom sochy svätého Václava v Prahe."
Praha privíta hokejový svet už deviaty raz s motivačným bonusom - pokrstiť novú prepychovú Sazka arénu za osem miliárd korún aj športovým triumfom. Na všetkých doterajších ôsmich majstrovstvách sveta v Prahe získalo bývalé Československo medailu, trikrát najcennejšiu - 1947, 1972 a 1985.
VOJTECH JURKOVIČ
