Kedysi dávno bol v Indii zaužívaný zvyk, podľa ktorého sa vdova musela nechať upáliť spolu s manželovým mŕtvym telom. Briti to neskôr zakázali. Zaujímavé je, koľko krutých zvyklostí ľudia sami pre seba povymýšľali.
V Japonsku vraj asi pred sto rokmi v jednej zapadnutej dedinke, kde mali obrovskú núdzu o jedlo, platilo pravidlo, že keď sa človek dožil sedemdesiatky, príbuzní ho vyviedli na vrchol hory a nechali ho tam. Príbeh je známou legendou. Hoci presne nevieme názov dedinky, je veľmi pravdepodobné, že nie je iba fiktívna. Zvyky v zastrčených vidieckych sídlach bývali v Japonsku kruté a diskriminačné. Mohlo sa to celkom pokojne stať, a ja si viem živo predstaviť, že sa ľudia nedokázali tvrdým pravidlám spoločnosti vzoprieť.
Niektorí z vás možno túto legendu poznajú. Bola sfilmovaná pod názvom Narayama bushiko (Balada z Narayami) a režisér Šohei Imamura za ňu v roku 1983 na festivale v Cannes získal hlavnú cenu. Táto legenda má viacero verzií, pretože ľudia k nej ústnym podaním čo-to pridali, čo-to z nej ubrali. Niektoré sa od filmovej verzie celkom odlišujú.
Mne sa páči táto, ktorú pravdepodobne upravil nejaký vtipkár, dokonale však vystihuje ľudské bytosti:
Muž so synom kráčajú na vrchol hory. V káre vezú mužovu starú matku a jedlo, s ktorým prežije pár dní hlboko v horách. Matka sa dožila sedemdesiatky a pravidlo káže zbaviť sa jej. Vyviezť ju do hôr. Inak budú tvrdo potrestaní. Keď dosiahli vrchol, matka povedala: "Tu ma z káry vyložte a môžete ísť domov." Muž vedľa nej položil jedlo a vybral sa so synom dolu do dediny. Keď boli v polovici cesty, rozhodol sa zbaviť prázdnej káry, veď mu bola iba na príťaž. Syn sa ho však opýtal: "Otecko, prečo sa jej zbavuješ?" A otec odpovedal celkom pokojne: "Vyviezli sme na vrchol hory starkú aj jedlo, viac káru nepotrebujeme." A chlapec povedal: "Otecko, nechajme si ju, budem ju potrebovať, keď poveziem na vrchol hory teba." Vtedy si muž uvedomil, ako kruto sa zachoval voči svojej matke. Okamžite sa vrátil, aby vzal matku späť. Plakal a celou cestou ju prosil o odpustenie. "Nedbám viac na žiadne kruté pravidlá," povedal.
A ponaučenie? Skôr, ako vykonáme nejaký skutok, skúsme sa vžiť do kože druhých. Spoznáme, aký je to pocit.
MASAHIKO
