Lorenzo Quinn na svojej výstave v berlínskej galérii Kunsthöf.

poznaní minulosti. Pozoroval život okolo seba. Dôležitý bol človek vo voľnej fantázii umelca. Symbolika sa prelínala s realizmom.

Lorenzo Quinn sa rýchlo dostal do povedomia umeleckej verejnosti. Aj odborníci tvrdia, že nielen preto, že je synom slávneho otca. Od štvrtka sa prvýkrát predstavuje v Nemecku - v berlínskej galérii Kunsthöf na Oranienburgstrasse až do konca mája vystavuje 49 bronzových sôch.

"Zaujímajú ma diváci, nie umelecká kritika," povedal tridsaťsedemročný Lorenzo Quinn v rozhovore pre internetové vydanie týždenníka Die Welt. "Tvorím umenie pre seba a pre ľudí, ktorí si prajú vydať sa na cestu mojimi snami." V berlínskej kolekcii sa nachádzajú aj diela z unikátnych miest. V Kunsthöfe je dokonca Quinnova plastika s názvom Tváre sv. Antónia zo zbierok Vatikánu, ale aj Strom života, ktorú vlastní tibetský dalajláma. Časť kolekcie je predajná. Cena jednotlivých plastík sa podľa Die Weltu pohybuje od 540- do 90-tisíc eur.

I keď odborníci vyzdvihujú autenticitu Quinnovho sochárstva, sám Lorenzo spomína, že dostať sa z tieňa hollywoodskej hviezdy nebolo ľahké. "Ľudia od vás automaticky očakávajú viac," hovorí Lorenzo. "Občas to bola až enormná záťaž, ale na druhej strane motivovala na vlastnom zlepšovaní. Snažím sa byť perfekcionalistom, čo znamená, že som stále nespokojný. Veď keby som dosiahol ideál, ako umelec by som zomrel."

Ani Lorenzo sa však, podobne ako jeho bratia Valentino a Francesco, nevyhli príťažlivému vplyvu ich otca Anthonyho. V roku 1989 si všetci štyria zahrali vo filme Stradivari. Najvýraznejšiu hereckú príležitosť dostal Lorenzo Quinn vo filme Dalí režiséra Antonia Ribasa, kde hral titulnú rolu. Naposledy sa Lorenzo vo filme objavil pred štyrmi rokmi v španielskej snímke Terra de canons. Jednu z posledných rolí v nej stvárnil aj Anthony, ktorý zomrel pred tromi rokmi. V súčasnosti žije Lorenzo v Castelldefells neďaleko Barcelony.