BRATISLAVA - Zástupcovia kultúrnej obce včera vyzvali vládu, aby plnila svoje programové vyhlásenie, podľa ktorého považuje "ochranu a rozvoj kultúrneho dedičstva" za dôležitý vklad do rozvoja spoločnosti.

Riaditeľ Divadla Andreja Bagara v Nitre Ján Greššo hovorí, že "kultúra a umenie a najmä jej osobnosti sú vždy zaujímavé štyri mesiace pred voľbami" a potom sa na "sľuby zabúda". Na Slovensku je podľa neho umelecká sloboda a ekonomická nesloboda.

Predsedníčka Slovenského odborového zväzu kultúry Mária Krištofičová kritizovala výhľady štátneho rozpočtu na ďalšie tri roky, kde kultúra nepatrí medzi priority a peniaze na ňu sa majú ešte znížiť.

"Oproti roku 2004 sú prostriedky na rok 2005 navrhnuté o 9,2 percenta nižšie," povedala. Kým v tomto roku ide na kultúru 0,26 percenta z hrubého domáceho produktu, v roku 2007 to má byť už len 0,19 percenta. Odbory a kultúrna obec žiada 1 percento.

Krištofičová upozornila, že takmer desatina z 8 a pol milióna "spravovaných predmetov a kultúrnych pamiatok je v stave akútneho fyzického ohrozenia". Múzeá majú málo peňazí a postupne už nedokážu zaručiť "podmienky ochrany kultúrneho dedičstva".

Riaditeľka Divadla Jozefa Gregora Tajovského Marcela Kršková povedala, že na rozdiel od čokolády či pracieho prášku, ktoré sú všade v Európe rovnaké, "kultúra je niečo jedinečné, čo by sme mali ochraňovať".

Greššo upozornil aj na nízke platy ľudí pracujúcich v kultúre. "Mladí ľudia s vysokou školou majú nástupný plat v divadle 9000 korún, vrátnici v divadle majú podľa tabuliek 10 500," povedal.

Krištofičová porovnala priemerný plat (14 365) na Slovensku s platmi pracovníkov v múzeách, ktorý je 10 833 korún.

V diskusii zaznelo aj to, že "Slovensko je asi svetový unikát v tom, že u nás ešte nejaká kultúra existuje pri takýchto podmienkach, aj to iba vďaka tomu, že existujú takí blázni, ako sme my".

Iné krajiny dávajú na kultúru viac

V roku 2002 dalo z rozpočtu na kultúru Rakúsko 2 percentá, Fínsko 2,4 percenta alebo Grécko 0,9 percenta zo svojho rozpočtu na kultúru a umenie. Povedala to predsedníčka Slovenského odborového zväzu kultúry Mária Krištofičová, podľa ktorej bude mať Slovensko so svojimi 0,26 percentami problém dobehnúť krajiny Európskej únie. Porovnala aj pomery v knižniach na Slovensku a v Európe. Slovenské knižnice nakupujú knihy ročne za 35 miliónov korún, v prepočte za 0,03 koruny na jedného obyvateľa. Medzinárodné smernice hovoria pri prepočte nákupu jednej knihy na obyvateľa o čísle 0,25 koruny, čo by bolo 175 miliónov korún. (rk)