Prekladom románu Nejestvujúci rytier "praotca postmoderny" Itala Calvina sa konečne skompletizovala jeho voľná (ako sa uvádza na obálke fantasticko-historická) trilógia Naši predkovia. Po slovensky sme si dlho mohli prečítať iba prvú časť trojice Rozdvojený vikomt v preklade Hany Ponickej z roku 1965, až v priebehu posledných dvoch rokov boli vo vydavateľstve Drewo a srd publikované romány Stromový barón (2002) a Nejestvujúci rytier.
Po vikomtovi z prvého románu, ktorý sa rozdelí na dobrú a zlú polovicu, a barónovi z druhého, ktorý sa po rodinnej roztržke rozhodne vyliezť na strom a už sa do smrti nohou nedotknúť zeme, sa v tretej knižke stretneme s rytierom, ktorý nie je. Teda je, ale akosi inak: jeho fyzickú podstatu tvorí brnenie, v ktorom sa nenachádza rytier, resp. sa v ňom nachádza nič. Napriek tomuto drobnému hendikepu, alebo vďaka tejto prednosti vedie rytier Agilnuf pomerne dobrodružný život v službách Karola Veľkého a stane sa dokonca aj objektom lásky.
A to je, ako vieme, základ dobrého príbehu. Dobrodružstvá Agilnufa a jeho spolubojovníkov, mladíka Raimbauta túžiaceho po láske, sláve a pomste, Towersmunda hľadajúceho svoju matku a svojich otcov rytierov svätého Grálu, krásnej bojovníčky Bradamanty a rytierovho zbrojnoša Ogrgeňa/Oštinohu spisuje rehoľná sestra Teodora, ktorú k tejto úlohe zaviazala matka predstavená - alebo je všetko trochu inak?
Aj keď je tento román oproti románu Stromový barón kratší a jednoduchší (a zdanlivo aj nevyvážený), je preň rovnako charakteristická hra, ľahkosť, neustála zmena, citlivosť a vtip, vrstvenie a kombinovanie príbehov či postáv (charakterov). Tieto atribúty celkom zrejme nekladú priveľký nápor na čitateľa, ale si prirodzene vyžadovali nadmieru kutltivovaného prekladateľa - a treba povedať, že v tomto smere bol "podnik" veľmi úspešný. Preklad Michaely Jurovskej (oba romány) patrí totiž medzi to najlepšie, čo v poslednom čase v tejto oblasti vzniklo.
Autor: Gabriela Magová
