Ľubica Selecká sa už skoro deväť rokov doma stará o postihnutého syna Erika. Kedysi obchodná riaditeľka so slušným príjmom sa úplne vzdala práce a na 24 hodín sa stala synovou opatrovateľkou. Na vlastnej koži cíti posledné zdravotné a sociálne reformy. Kým náklady na starostlivosť o syna sa každoročne zvyšujú, pomoc od štátu klesá. "Dve staršie deti odo mňa počujú už iba - nedá sa, nemôžeš. Niekedy si pripadám ako krkavčia matka, ktorá uprednostňuje jedno dieťa, zdravotne postihnuté, pred ďalšími," hovorí.

Ministerstvo práce v posledných rokoch začalo obmedzovať príspevky pre zdravotne postihnutých. Ako prvé prestalo platiť poistky na auto. "Kedysi stála 1500 korún, dnes, keď stojí 12-tisíc, nám už štát nepomáha."

Postupne sa rušili ďalšie príspevky, znížil sa aj príspevok na opatrovanie. To sa navyše prestalo počítať medzi odpracované roky a pani Selecká by si teda mala platiť dôchodkové poistenie. "A tak stojím pred otázkou, čo je teraz pre mňa dôležitejšie - či zaplatím dieťaťu lieky, alebo odvody na dôchodok."

Zákon opatrovateľovi nedovoľuje zaplatiť odvody spätne. Túto možnosť by získal len vtedy, ak by sa prihlásil na úrade práce ako nezamestnaný a pravidelne sa potom na úrade hlásil.

Za tri roky klesli Seleckým príspevky o tritisíc. O tritisíc narástli výdavky na lieky, iba za tie nevyhnutné zaplatia viac ako 700 korún každý mesiac. Keďže však majú doma niektoré prístroje, zaplatia ešte v plnej výške aj za roztoky do nich, za hadice alebo iné časti, ktoré treba vymieňať. "Platíme sondy, hadice do odsávačiek, tekutiny do inhalátorov. Pritom však odbremeňujeme zdravotníctvo, keď nechodíme s každým odsávaním do nemocnice, kde by ten materiál a aj výkon lekára zaplatila poisťovňa."

Získať domov prístroje nie je ľahké, na niektoré sú poradovníky, iné lekári nechcú predpísať, prekročené limity im totiž poisťovňa odmieta uhrádzať. "Lekári si nás posielajú medzi sebou, aby aspoň trochu rozložili vysoké finančné nároky." Keď Erikovi kolabuje dýchanie, mama môže použiť prístroj, ktorý mu zachraňuje život - pretlakový ventilátor. Strážiť ho treba ako oko v hlave - ak sa poškodí, rodina ho musí uhradiť a nový už nedostane.

Malému Erikovi Seleckému pritom postihnutie mohla spôsobiť nesprávna starostlivosť lekárov. Súdny znalec Patrik Fiala v posudku potvrdil, že mu mozog atrofoval, lebo v nemocnici "nedostal adekvátnu a urgentnú liečbu", predovšetkým transfúznu. Rodina sa s nemocnicou súdi už sedem rokov, Ústavný súd už rozhodol o prieťahoch v občianskom konaní, za ktoré okresný súd zaplatil 100-tisíc, stále však nerozhodol. "Začala som sa súdiť, lebo mi nikto nevedel povedať, aká je pravda. Myslela som, že polícia a súdy to zvládnu. Mám to teraz po rokoch vzdať?"

Ak by rodina spor vyhrala, nemocnica by musela zaplatiť odškodnenie. Aj tu však už do budúcnosti úradujú reformy. Vláda schválila návrh ministra zdravotníctva obmedziť hornú hranicu odškodnenia. "Prečo súd nemá zaujímať ušlá mzda matky, ktorá sa o dieťa stará, alebo ušlá mzda dieťaťa, ktoré sa vinou niekoho iného nikdy nezamestná?" pýta sa pani Selecká.

Tým, ktorým sa zdajú tri milióny za odškodnenie veľa, odkazuje, že postihnutému stačia možno na plienky na 50 rokov.

Čo odkazujú ministerstvá Ľubici Seleckej

Ministerstvo práce

Situácia každého zdravotne postihnutého je veľmi ťažká a zaslúži si našu spoluúčasť. Aj keď by bolo veľmi dobré maximálne kompenzovať ich ťažkú situáciu, nie vždy je to, žiaľ, dostatočne možné. Aktuálna úprava kompenzácií bola dlho diskutovaná so zástupcami zdravotne postihnutých občanov a hľadali sa kompromisy, ktorých výsledkom bola novela zákona o sociálnej pomoci. Stav kompenzačných príspevkov bol z hľadiska financovania neudržateľný.

V roku 1995 sme mali 77 941 poberateľov a v roku 2003 už 217 000. Výdavky počas tohto obdobia vzrástli zo 740 miliónov na 6 miliárd, pričom zdravotný stav obyvateľstva sa dramaticky nezhoršil. Nekontrolovateľne stúpol počet poberateľov, to znamená, že systém bol neadresný. Ani 6 miliárd nestačilo na pokrytie potrieb tým, ktorí poberali kompenzačné príspevky. V roku 2003 preto prišlo k prehodnoteniu systému, k sprísneniu nárokov a uprednostneniu tých, ktorí sú na pomoc najväčšmi odkázaní. V roku 2004 dochádza už k valorizácii príspevkov a tento trend bude vďaka pozitívne sa vyvíjajúcim socio-ekonomickým ukazovateľom pokračovať. Ministerstvo práce má aj tento rok v úmysle valorizovať niektoré kompenzácie, okrem toho môže mať opatrovateľ od polovice apríla okrem príspevku aj príjem zo zárobkovej činnosti vyše 8-tisíc, z čoho si môže platiť odvody.

Ministerstvo zdravotníctva

* Ani jeden z reformných zákonov sa rodiny nedotkol, keďže tieto zákony ešte nie sú schválené. Za cieľ majú poskytnúť kvalitnú zdravotnú starostlivosť práve tým poistencom, ktorí ju naozaj potrebujú. Preto v návrhoch stanovujeme priority, aby sme mohli sústrediť obmedzené zdroje na liečbu vážnych chorôb, ako srdcovo-cievne, onkologické choroby, chronické ochorenia, v takýchto prípadoch je nemysliteľné, aby mal poistenec finančnú spoluúčasť na liečbe.

* Kategorizačný zoznam dietetických potravín (nie nový liečebný poriadok), ktorý vyšiel 15. novembra 2003, nebol tajný, bol zverejnený na internete už v septembri 2003. Úpravy v tejto oblasti navrhla Slovenská pediatrická spoločnosť. Dnes ich prehodnocujeme, stav sa rozhodne bude pre poistencov zlepšovať. Diéta pri alergii na kravské mlieko sa neprestane preplácať.

* K cenám chronicky užívaných liekov - ak ide o vitálne dôležité lieky, sú na trhu k dispozícii lacnejšie generické lieky alebo lacnejšie alternatívy liečby. Vďaka novým princípom kategorizácie sa ceny liekov začali znižovať. Reakcia farmaceutických firiem potvrdila, že lieková politika mala veľké rezervy.

* Treba zdôrazniť, že lekár môže predpísať na jeden recept dva druhy liekov na jeden mesiac (v odôvodnených prípadoch i na dlhšie). Stačí teda jedna návšteva lekára mesačne (pri ktorej je navyše dispenzarizovaný poistenec oslobodený od platby 20 korún).

Ako rodinu zasiahli reformy

Zdravotná reforma

Nový liečebný poriadok

"Minister Zajac ho tajil, čím spôsobil, že sa rodina neskoro dozvedela, že zdravotná poisťovňa viac nepreplatí diétu na predpis alergológa, ale iba gastroenterológa. Tento lekár však neuznal vyšetrenie alergológa a kým sa rodina objednala a syna vyšetrili, prebehlo štvrťroka. Poisťovňa nemala inú možnosť a preplácala ako náhradu sójové mlieko, čo však u Erika vyvolalo nové alergie na sóju a pšenicu a zhoršilo jeho zdravotný stav. V ďalších reformných zákonoch má poisťovňa diétu pri alergii na kravské mlieko úplne prestať preplácať. U Erika vyvoláva alergia až zastavenie dýchania."

Zvýšili sa výdavky na lieky

V roku 2001 v jednom mesiaci zaplatila rodina za chronické lieky - 209 korún, ak k tomu pripočítame roztoky do prístrojov, podložky a plienky, narastie suma na 836,60 korún.

V roku 2004 zaplatí rodina v jednom mesiaci za úplne rovnaké chronické lieky 758,50, spolu s ďalšími pomôckami 3829 korún. Ak by mali platiť aj za recepty a návštevu lekára, náklady by sa zvýšili ešte o 540 korún. Na jeden recept im totiž lekár predpíše najviac tri balenia lieku, ktorý potrebujú neustále.

Sociálna reforma

Ako sa znižovali príspevky pre túto rodinu:

Rok 2001

- kompenzácia zvýšených výdavkov na hygienu 569 Sk,

- kompenzácia zvýšených výdavkov na opotrebovania šatstva a zariadenia 569

- príspevok na prevádzku pomôcok 95

- príspevok na prevádzku auta 758

- príspevok za opatrovanie 6254

- príspevok k prídavkom na deti za bezvládnosť 1000

Spolu 9245 Sk

Okrem toho sa dĺžka opatrovania rátala matke medzi odpracované roky na dôchodok.

Rok 2002

zákon hovoril o príspevkoch ako o násobkoch životného minima, takže sa so zvyšovaním minima zvyšovali,

- kompenzácia zvýšených výdavkov na hygienu 590

- kompenzácia zvýšených výdavkov na opotrebovanie šatstva a zariadenia 590

- príspevok na prevádzku pomôcok 99

- príspevok na prevádzku auta 786

- príspevok za opatrovanie 6485

- príspevok k prídavkom na deti za bezvládnosť sa zrušil.

Spolu 8550 Sk

Rok 2003

Minister Ľudovít Kaník zmrazil valorizovanie príspevkov a znížil ich:

- kompenzácia výdavkov na hygienu sa zlúčila s kompenzáciou výdavkov na opotrebovanie 200

- príspevok na prevádzku vozidla 500

- príspevok za opatrovanie 6000

- Erik v tejto rodine získal nárok na príspevok na diétu 983

Spolu 7683 Sk

Rok 2004

- kompenzácia výdavkov na hygienu a opotrebovanie 300

- príspevok na prevádzku vozidla 700

- príspevok za opatrovanie 6000

Spolu 7000 Sk

Štát navyše prestal opatrovanie počítať ako odpracované roky do dôchodku, z príspevku za opatrovanie by si teda mali rodičia ešte platiť dôchodkové poistenie. Zúžila sa tiež skupina postihnutých, ktorí majú nárok na príspevok na diétu.

Daňová reforma

Otec tejto rodiny pracuje, takže si môže uplatniť daňový bonus na deti, ale zrušila sa odpočítateľná položka pre zdravotne postihnuté dieťa, rovnako si otec rodiny nemôže odpočítať ani odpočítateľnú položku na manželku. Príspevok za opatrovanie sa totiž podľa niektorých zákonov pokladá za príjem, podľa iných nie.

Otec, ktorý sa sám stará o postihnutého syna, bojuje so zákonmiO postihnutého syna sa Milan Jakubček z Bratislavy stará sám. Ich jediným príjmom sú kompenzácie od štátu, raz či dvakrát do roka jednorazová dávka od obce a potom "nenávratné" pôžičky od starej mamy - dôchodkyne.

Milan Jakubček sa snaží riešiť situáciu - aby ušetril, auto prerobil na plyn, v byte nemá zbytočné zariadenie, a najmä, snaží sa, aby dostal to, čo mu podľa zákona patrí. Bojuje o výklad zákonov, no rozhodnutia súdu úrady nerešpektujú.

V čom spočíva boj so zákonmi?

Milan Jakubček dostáva peňažný príspevok za opatrovanie, ktorý však existuje iba od roku 2001. Dovtedy bol odkázaný na sociálne dávky. Len čo však začal existovať príspevok na opatrovanie, ktorý je podľa niektorých zákonov považovaný za príjem, sociálne dávky mu zastavili. Obrátil sa teda na súd, ktorý rozhodol, že tento príspevok nemožno za príjem na účely hmotnej núdze považovať a Jakubček má teda nárok na dávky. Už druhý rok však žiadne nedostáva.

Zákon o sociálnej pomoci hovorí, že formou kompenzácie pre postihnutého je aj "peňažný príspevok za opatrovanie". Zákon, pán Jakubček a nakoniec aj krajský súd teda tvrdia, že peňažný príspevok sa poskytuje postihnutému, nie jeho opatrovateľovi a nemožno ho považovať za príjem opatrovateľa. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi a o životnom minime, ktoré slúžia na výpočet sociálnych dávok pre nezamestnaných a iných ľudí bez príjmu, ho však za príjem opatrovateľa považuje, hovorí však o "príspevku za opatrovanie" a vynecháva slovo "peňažný", akoby teda nehovoril o tom istom príspevku, aký dostáva Jakubček podľa zákona o sociálnej pomoci.

Súd argumentáciu Jakubčeka potvrdil, v rozsudku píše, že "žalovaný (krajský úrad -pozn. autorky) porušil zákon", keď odobral Jakubčekovi sociálne dávky.

Ministerstvo práce má však iný názor. Jakubčekovi poslalo list: "... z povahy a podmienok poskytovania peňažného príspevku za opatrovanie je zrejmé jeho špecifické postavenie v systéme kompenzácie nasvedčujúce tomu, že je aj formou náhrady za stratu príjmu opatrujúceho z dôvodu zanechania zamestnania a začatia celodenného osobného opatrovania."

Z povahy príspevku však Jakubčekovi vychádza iné: "Ak je to náhrada príjmu pre opatrovateľa, prečo ten príspevok nedostanem za mesiac, keď je syn v nemocnici? Kráti sa aj, ak dieťa chodí do školy viac ako 20 hodín týždenne."

Zaujímavé je, že ani podľa daňových zákonov sa príspevok za opatrovanie nepovažuje za príjem - Milan Jakubček teda nemusí podávať daňové priznanie a nemá nárok na daňový bonus. Ak by chcel úver z banky, úrad práce a sociálnych vecí mu tlačivo o príjme nepotvrdí.

Milan Jakubček sa celodenne stará o 12-ročného syna Juraja so zriedkavým a zatiaľ neliečiteľným neurodegeneratívnym ochorením. Juraj potrebuje pomoc so všetkým - sám už iba dýcha. Matka sa stará o dvoch starších zdravých synov. Súd schválil ich dohodu neplatiť si výživné na deti. Ak by totiž matka platila na Juraja, otec by musel ešte platiť na dve staršie deti.

Čo odkazujú ministerstvá Milanovi Jakubčekovi

Ministerstvo financií

* Nie je pravda, že peňažné príspevky na kompenzáciu zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie podľa zákona o sociálnej pomoci sa nepokladajú za príjem na daňové účely. Sú to príjmy ako iné, ale zákon o dani z príjmov ich oslobodzuje od dane. Ak sa na sociálne účely takýto príjem pokladá za príjem, ktorý by nezakladal nárok na sociálne dávky, nie je to daňový problém, treba sa obrátiť na ministerstvo práce.

* Daňový bonus si môže uplatniť len daňovník s príjmami, ktoré podliehajú zdaneniu a má základ dane aspoň vo výške sumy nezdaniteľnej časti základu dane nielen na daňovníka, ale aj na vyživované dieťa. Daňový bonus by mal motivovať nájsť si prácu. Daňový zákon nemôže nahrádzať vyplácanie sociálnych dávok, môže len podporiť daňovníka, ktorý vyživuje deti a zároveň dosahuje príjmy podliehajúce zdaneniu. Asi nie je správne, aby nárok na daňový bonus mala každá fyzická osoba, teda aj tá, ktorá nepoberá zdaniteľné príjmy. Takáto podpora by sa mala realizovať prostredníctvom priamych, adresných nástrojov sociálnej politiky (sociálne dávky a podpory), a nie prostredníctvom daňovej sústavy, ktorá má slúžiť primárne na plnenie fiškálnych cieľov.

Ministerstvo práce

* Príspevok za opatrovanie je inou formou sociálnej dávky, teda súčasťou štátnej sociálnej pomoci. Ak rodina alebo občan poberá takýto príspevok, dostáva od štátu sociálnu pomoc, a preto nemôže zároveň dostávať aj sociálne dávky, ktoré sú tiež len formou poskytovania sociálnej pomoci. To nie je chyba v zákonoch.

* Daňový bonus je podpora pre zamestnaných rodičov. Rovnako ako občan, ktorý poberá sociálne dávky a nemá nárok na daňový bonus, nemá naň nárok ani občan, ktorý poberá opatrovateľský príspevok, pretože z pohľadu sociálneho systému obidvaja poberajú sociálnu pomoc, teda nie sú zamestnaní.

* Kompenzáciami a príspevkami podporujeme občanov so zdravotným postihnutím. Sociálnymi dávkami štát prispieva na preklenutie nepriaznivej sociálnej situácie. Opatrovateľský príspevok nie je zdaňovaný, je to čistý príjem, na ktorý sa neuplatňuje daňový bonus.

Čo dnes dostávajú

Milan a Juraj Jakubčekovci- príspevok za opatrovanie 6000 korún

("Nie je to paradoxne ani minimálna mzda," upozorňuje Jakubček.)

- prídavky na dieťa 500 korún

- zvýšené výdavky na opotrebovanie šatstva a na hygienu 300 korún

(Príspevok 300 korún stačí na nákup podložiek na mesiac alebo na nákup 10 plienok)

- prevádzka motorového vozidla 700 korún

(Len celoročná poistka stojí takmer 14-tisíc. "Už som požiadal o vyradenie auta z evidencie, jednoducho, nemám na jeho prevádzku. Asi si budeme musieť zaobstarať rikšu," hovorí Jakubček.)

Diéta 500 korún

(Juraj má poruchu prehĺtania, všetku potravu mu treba rozmixovať a kŕmiť ho striekačkami).

Rozvedená matka s deťmi bez práce prichádza mesačne o vyše dvetisíc

"Reformy sú likvidačné pre ženy s deťmi," hovorí Miroslava Budová z Kalnej nad Hronom, bývala riaditeľka firmy, ktorá v regióne predávala autá. "Mám smolu, že žijem v regióne s najväčšou nezamestnanosťou a že som žena," tvrdí.

Firma už dnes neexistuje, pani Budová sa dva a pol roka snaží nájsť si prácu. Skúsila všetko, dokonca sa za prácou vybrala aj do zahraničia. "Našla som v SME inzerát, hľadali po nemecky hovoriacu ženu na recepciu hotela, nástup ihneď," hovorí. Majitelia hotela jej sľúbili, že do dvoch týždňov dostane pracovné povolenie, po mesiaci boli otvorenejší - tu sa pracuje načierno. "Takáto vec mi nie je ľahostajná, nájdu ma, dostanem pečiatku do pasu, a keď si potom doma nájdem prácu, nebudem môcť vycestovať, ako som zvykla v predošlej pozícii, vinou nejakej čiernoty v zahraničí."

Prácu si hľadá naozaj intenzívne, za sebou má 274 odoslaných žiadostí o prácu a 73 konkurzov. "Dodnes mi v hlave znejú slová - ženu nie, a vôbec nie s deťmi - ktoré som si nechtiac vypočula po jednom konkurze. Majiteľka agentúry sa mi ospravedlňovala, vraj som to nemala počuť, podľa nej som bola najlepšia. To mi však nepomôže."

Miroslava Budová má dnes konečne pracovnú ponuku, nastúpiť by mala o dva mesiace, pracovné miesto našla 48 kilometrov od bydliska. "Som ochotná chodiť trebárs aj na týždňovky, deti by mohli zatiaľ zostať s babkou," premýšľa nahlas.

Zo zákona by sa mohla za prácou presťahovať, ak by zmenila trvalé bydlisko, dostala by príspevok 10-tisíc na sťahovanie. "Tri mesiace som sa snažila predať byt, mala som inzeráty v Avíze, v miestnych reklamných novinách, v supermarkete v Nitre, nikto sa neozval. Tu sú ľudia bez práce, byty nekupujú. Chcela som ušetriť tak, že by sme sa s deťmi presťahovali z trojizbového do menšieho jednoizbového." Byty, ako má ona, sa navyše v regióne predávajú najviac za 400-tisíc, podľa rozvodového rozsudku musí pri predaji bytu dať polovicu manželovi. "V Bratislave by som si prácu určite našla, ale za 200-tisíc sa ubytujem tak pod mostom."

Kým nastúpi do práce, zapojí sa pani Budová do aktivačných prác - v kultúrnom centre v Leviciach bude spolupracovať na organizovaní detských táborov. Nedostane za to však celú tisíckorunáčku, kvôli výživnému na deti sa jej sociálne dávky znižujú. Navyše, zaplatí cestovné, "nie všetci totiž môžeme zametať vo svojej dedine ulice".

Podľa starého zákona mala rodina nárok na sociálne dávky 4110 korún.

Už tri mesiace, vinou sociálnej reformy, dostáva od štátu 940 korún. "Prvý mesiac sme dali do záložne všetko zlato, druhý mesiac nám požičala tritisíc korún moja mama - dôchodkyňa, tretí mesiac asi nezaplatím nájomné." Na bytovom družstve sa pýtala, či by si nemohla dohodnúť splátkový kalendár, keď si nájde prácu, nájomné doplatí, sľubovala. Nevyšli jej v ústrety. "Viem, že mám záväzok platiť nájomné, mám to započítané v sociálnych dávkach, ale zaplatím nájomné, alebo radšej jedlo?" Navyše, ani príspevok na nájomné nedostáva v plnej výške, pre výživné sa kráti. "Na súde vás upozornia, že výživné je určené iba na výživu detí."

Čo odkazuje ministerstvo Miroslave Budovej

Ministerstvo práce

* Uvedená rodina mala do 15. apríla 2004 nárok na dávku 1940 korún, nie 940: 2160 korún základná dávka + 1330 príspevok na bývanie + 150 príspevok na zdravotnú starostlivosť + 1000 aktivačný príspevok = 4640 korún, po odpočítaní 2700 korún výživného = 1940 korún. (Ministerstvo práce tým chce povedať, že ak by sa rodina zapojila do aktivácie, mohla dostať aj aktivačný príspevok - pozn. autorky)

* Od 15 apríla 2004 má rodina nárok na dávku 2440, keďže aktivačný príspevok sa zvyšuje z 1000 na 1500 korún.

* Od mája 2004 nadobúdajú účinnosť výnosy ministerstva školstva a práce, ktoré umožňujú získať:

* Príspevok na stravovanie pre dieťa základnej školy a predškolského zariadenia asi 500 korún mesačne. Príspevok žiada škola na dieťa v hmotnej núdzi a zakúpi mu zaň jedlo.

* Príspevok na školské pomôcky 1000 korún ročne

* Stredoškolské štipendium od 600 -1200 korún, podľa prospechu dieťaťa.

Ministerstvo práce v tejto súvislosti uvádza aj príklady rodín, ktorým reforma nepohoršila, ale polepšila:

"Pre bezdetných jednotlivcov v hmotnej núdzi, ktorí tvoria až 65 percent poberateľov bývalej dávky sociálnej pomoci a približne tretinu všetkých osôb v hmotnej núdzi, sa maximálna hranica dávky zvyšuje z 2900 na 3780 korún, teda o 30,3 percenta. Ak bol bezdetný jednotlivec v minulom systéme na dávke zo subjektívnych dôvodov (až 58,4 percenta všetkých poberateľov), príjem sa mu dopĺňal do 1450 korún, a keď nemal vyrovnané dlhy za bývanie, príspevok na bývanie nedostal. V novom systéme, ak sa aktivizuje a dohodne si splátkový kalendár na dlh za bývanie, príjem sa mu dopĺňa do výšky 3780 korún (nárast o 160 percent)."

"Ďalší príklad je úplná rodina s jedným päťročným nezaopatreným dieťaťom. Jeden z rodičov má príjem zo závislej činnosti (uplatnil si bonus na dieťa), druhý je nezamestnaný a vyvíja niektorú z aktivít. Pri výpočte nárokov na dávku v hmotnej núdzi sa pri tomto modeli predpokladá vznik nároku na príspevok na bývanie, zdravotnú starostlivosť iba u rodičov a aktivačný príspevok. Ak rodič zarába minimálnu mzdu, celkový čistý príjem rodiny bude o 2382 korún vyšší ako v starom systéme, keď bol 5982 korún. Aj keby ani jeden rodič nezarábal, dávka by bola o 870 korún vyššia ako v starom systéme a čistý príjem o 690 korún vyšší."

Ako sa zmenili príjmy a výdavky

Sociálna reforma

rok 2003

- sociálne dávky 4110 korún

- výživné na dve deti 2700 korún

Spolu 6710 korún

rok 2004

- sociálne dávky 940 korún

Ako ich úrad práce, soc. vecí a rodiny určil: 2160 na trojčlennú rodinu + 1330 Sk na nájomné + 150 na zdravotnú starostlivosť = 3640 korún, ale od tejto sumy sa odpočíta výživné 2700 korún = 940 korún

- výživné 2700 korún

- prídavky na deti 1000 korún

Spolu 4640 korún

Výdavky

- nájomné 2981 korún

- elektrina 650 korún

- inkaso 230 korún

- cestovné deti do školy 520 korún

- cestovné matky (na úrad práce týždenne) 120 korún

Spolu 4501 korún