Pri hľadaní príčin smútku došiel som k názoru, že je potrebné prestať s písaním, z ktorého sa stáva pomaličky, ale iste rutina, čo by som nechcel, a celkom iste ani vy, čitatelia.

Už vyše roka trvajúce každotýždenné písanie mi prinieslo pekné chvíľky. Objavil som v sebe črevo, ktoré, ako sa ukázalo, je tiež nakoniec hrubé - ako všetko na mne. Podľa mnohých ohlasov som ľuďom prinášal nádej, bez ktorej sa nedá žiť. Ale!

Istý slávny francúzsky mím raz upadol do smútku, a tak navštívil liečiteľa, ktorý po tom, ako si vypočul všetky jeho ťažkosti, odporučil mu, aby navštívil predstavenie, kde z neho spadne všetko a zabudne na starosti. Poslal ho na vystúpenie míma, ktorý je taký skvelý, že dáva divákom optimizmus do ďalšieho života, a v tom vidí riešenie aj pre svojho pacienta. Náš artista si ho pozorne vypočul a nakoniec vyšiel s pravdou von: „Ale ten včerajší úžasný mím z predstavenia som ja." Tak takto nejako je to s tými, ktorí rozdávajú smiech a nádej. Aspoň že vedia pomôcť liečiteľom.

Celý rok spolu s vami, milí čitatelia, sme sa navzájom liečili, ako sa len dalo. Prišla chvíľa, keď sa rozchádzame. Nič netrvá večne, ani láska k jednej slečne. Ale slečien je na svete veľa, treba sa poobzerať a žiť ďalej. Pokiaľ bije srdce, nič sa nekončí, naopak, rozbúchané, naplnené a poučené môže priniesť ďalšie plody. Len nesmie rezignovať. Srdce, keď je, vždy zarodí, nikdy nevyschne. Dokonca, ak vyoralo hlbokú brázdu v ľuďoch okolo seba, bije aj po konci - v mysliach a srdciach tých, ktorých sa dotklo. Srdce je nesmrteľné!

Srdce, základ môjho stĺpčeka, pomaly, ale iste dotĺka. Ďakujem pani redaktorke Valentíne, ktorá ma vlastne naviedla na túto formu "zviditeľnenia". A ktorá mi od začiatku verila, že vôbec niečo také dokážem. V prvomájovom sprievode sa asi už neuvidíme. Keď vycítila, že chcem skončiť, odporučila mi: "Tak sa rozlúčte, ale elegantne!" Ako vždy, poslúchol som ju!
Váš stĺpček