Jediným zariadením pre ilegálnych migrantov je v súčasnosti Útvar policajného zaistenia v Sečovciach.
FOTO PRE SME - LÝDIA VEREŠČÁKOVÁ
"K Humennému, kde určite takéto zariadenie bude, pribudnú dve až tri podobné centrá. O lokalitách sa však zatiaľ nerozhodlo, no je jasné, že ich nebudeme stavať na západe, ale vo východnej časti Slovenska v blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice," povedal Palko.
Ako dodal, bolo chyba, že sa tábory budovali na západe krajiny a migrantov, ktorých zadržali pri hranici, potom prevážali cez celú republiku.
Už niekoľko mesiacov je jasné, že prvý azylový tábor na východe vznikne aj napriek protestom obyvateľov a samosprávy v Humennom. Bude v bývalých kasárňach a otvoriť by ho mali pravdepodobne v roku 2006. Humenčania sa pre nevhodnú polohu kasární v blízkosti škôl aj naďalej obávajú chorôb a problémov s kriminalitou.
"Obavy nie sú opodstatnené. Existujú rôzne režimy pohybu ľudí, ktorí budú v takomto zariadení umiestnení. Okrem toho máme k dispozícii policajné štatistiky z lokalít, kde takéto tábory sú, a nezaznamenali sme problémy kriminálneho charakteru. Netreba zabúdať ani na fakt, že azylový tábor prinesie niekoľko desiatok pracovných príležitostí a obce, kde takéto zariadenia vzniknú, dostanú finančnú kompenzáciu," dodal Palko.
K zmenám v azylovej problematike však dôjde po našom vstupe do únie, keď aj u nás začne platiť Dublinský dohovor. Ten zabraňuje podávaniu účelových žiadostí o udelenie azylu vo viacerých štátoch únie. Zároveň obmedzuje nekontrolovaný pohyb cudzincov na území členských krajín. To znamená, že ak niekto požiada o azyl na Slovensku, nebude tak môcť potom už urobiť v inej krajine únie a vrátia ho k nám. Platiť to bude aj naopak. Ako to však ovplyvní počet azylantov, je dnes otázne.
"Vždy sme schopní zabezpečiť pre nich dosť priestorov. Nemusíme im dať absolútny komfort. Keď ich bude málo, tak to budú zariadenia na úrovni internátov, ak príliš veľa, môžu bývať aj v stanoch," doplnil Palko.
