Vedúci maďarskej vládnej delegácie Gyorgy Erdey (vľavo) a slovenskej Dominik Kocinger považujú za úspech už to, že si obe strany opäť sadli za rokovací stôl. FOTO - SME
BRATISLAVA - Po viac ako dvaapolročnej odmlke sa včera opäť obnovili rokovania medzi Slovenskom a Maďarskom o vodnom diele Gabčíkovo a za rokovací stôl si sadli vládne delegácie oboch krajín. Hoci Medzinárodný súdny dvor v Haagu o spore rozhodol už v roku 1997, do dneška sa obe strany stále nedohodli, ako budú rozsudok napĺňať.
Rozsudok nehovorí, ako konkrétne sa má spor riešiť, ale nabáda, aby sa strany spoločne dohodli. "Výsledok haagskeho súdu je šalamúnsky. Odkázala nás na rokovania v dobrej viere," konštatoval slovenský vládny splnomocnenec v otázke vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros Dominik Kocinger. "Považujem už za obrovský úspech, že sme sa stretli a aj vzájomnú dohodu o budúcej dohode vnímam pozitívne," zhodnotil György Erdey vedúci vládnej delegácie priebeh včerajších rokovaní, ktoré sa neskončili konkrétnym záverom. "Dohodli sme sa na ďalšom rokovaní expertných skupín a zriadení novej ekonomickej komisie," povedal. Tá by mala posúdiť možné riešenia.
Jedným z nich je aj dostavba dolného stupňa vodného diela (tzv. Nagymaros), k čomu zaväzovala pôvodná dohoda z roku 1977. "Rozsudok Haagu nevyriekol ani jeden taký záver, ktorý by prikazoval dostavbu aj dolného stupňa," myslí si Erdey. "Na druhej strane však rozsudok súdu hovorí, že zmluva z roku 1977 je platná a tá počíta s celou stavbou, súčasťou ktorej je aj dolný stupeň," tvrdí Kocinger za Slovensko.
Stratégia "nedostavať" je politickou agendou maďarských vlád už niekoľko rokov. Za viac politický ako odborný problém zo strany Maďarska to považuje aj Kocinger. "Ak maďarská strana nájde lepšie riešenie vzhľadom na povodňovú ochranu, plavbu, životné prostredie či energetiku, budeme súhlasiť, či už bez dostavby dolného stupňa, alebo nie," dodal.
Maďarská strana argumentuje ekologickými dôvodmi a nedostatkom vody v starom koryte. Podľa maďarského denníka Népszabadság chce maďarská vláda v podstate to, čo navrhla jej predchodkyňa v decembri 1999. Vtedy splnomocnenec Székely odovzdal v Bratislave maďarský návrh riešenia otázky Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, podľa ktorého by sa Maďarsko vzdalo príslušnej časti elektrickej energie vyrobenej v Gabčíkove, pričom by chcelo väčší prietok vody do starého koryta Dunaja.
Súčasný stav bráni aj splavnosti Dunaju. "Dostavba dolného stupňa a vzdutie hladiny je jedným z riešení, ako zlepšiť splavnosť a využiteľnosť Dunaja," povedal jeden z členov slovenskej expertnej komisie.
V čom tkvie spor o Gabčíkovo - Nagymaros
V roku 1977 podpísali Československo s Maďarskom Zmluvu o vybudovaní sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. V Gabčíkove mal byť stupeň na výrobu špičkovej elektriny, v Nagymarosi vyrovnávacia nádrž, bez ktorej nemôže Gabčíkovo plnohodnotne fungovať. Po roku 1989 však Maďarsko od výstavby odstúpilo a v roku 1992 vypovedalo zmluvu. Na slovenskej strane však boli práce už na 90 percent skončené, preto Česko-Slovensko vtedy pozmenilo projekt, zmenšilo zaplavenie v priestore Čilistov - Dunakiliti a gabčíkovskú priehradu napustilo. Maďarská strana mala v tom čase pripravené všetko na vybudovanie vyrovnávacej priehrady v Nagymarosi, stavebnú jamu v koryte Dunaja však zlikvidovala a ustúpila od ďalších prác. Maďarská vláda následne zaslala československej vláde verbálnu nótu proti čerpaniu vody z pôvodného koryta Dunaja do prívodného kanála. Spor dospel až pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý vyniesol 25. septembra 1997 rozsudok zaväzujúci obe strany k nápravám a odškodneniu partnerov.
O čom sa rozhodlo v Haagu?
Medzinárodný súdny dvor 25. septembra 1997 rozhodol, že:
Maďarsko nebolo oprávnené pozastaviť v roku 1989 práce na projekte stupňa Nagymaros a zanechať časť prác na projekte stupňa Gabčíkovo, za ktoré bolo podľa Zmluvy z roku 1977 a príslušných dokumentov zodpovedné.
Československo bolo oprávnené pristúpiť v novembri 1991 k výstavbe dočasného riešenia tak, ako je to opísané v Dohode o predložení sporu pred Medzinárodným súdnym dvorom.
Československo nebolo oprávnené od októbra 1992 uviesť dočasné riešenie do prevádzky.
Maďarské vyhlásenie z 19. mája 1992 o ukončení Zmluvy z roku 1977 nemalo právny vplyv na jej ukončenie - Zmluva z roku 1977 teda naďalej platí.
Maďarsko a Slovensko musia rokovať v dobrej viere a vo svetle prevládajúcej situácie a musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby dosiahli ciele Zmluvy z roku 1977 v takej forme, na ktorej sa môžu dohodnúť.
Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, musí byť dosiahnutý spoločný prevádzkový režim v súlade so Zmluvou z roku 1977.
Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, Maďarsko má kompenzovať Slovensku škody spôsobené Československu a Slovensku v dôsledku prerušenia a zanechania prác, za ktoré bolo Maďarsko zodpovedné. Slovensko má Maďarsku kompenzovať škody, ktoré vznikli v dôsledku uvedenia náhradného riešenia do prevádzky Československom a jeho prevádzkovania Slovenskom.
Chronológia sporu
október 1992
začalo sa prehradzovanie koryta Dunaja
február 1993
maďarský parlament prijal deklaráciu, v ktorej sa písalo o narušení maďarského územia Slovenskom a o porušení medzinárodných zmlúv
apríl 1993
Slovensko a Maďarsko sa dohodli, že spor odovzdajú Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu
september 1995
Maďarsko ukončilo likvidačné práce v úseku Nagymaros
máj 1996
uvedenie vodného diela Gabčíkovo do plnej prevádzky (vrátane vodnej elektrárne)
marec 1997
v Haagu sa začalo pojednávanie o súdnom spore medzi Maďarskom a Slovenskom
september 1997
Haagsky súd vydal rozsudok - oba štáty podľa neho porušili právne záväzky a vyzval ich, aby realizovali záväznú zmluvu, berúc do úvahy zmeny, ku ktorým došlo od roku 1989
december 1997
predseda maďarskej vlády Gyula Horn označil za maximálny cieľ Maďarska vrátenie Dunaja do pôvodného koryta
september 1998
slovenské ministerstvo zahraničia požiadalo súd v Haagu o dodatočný rozsudok, vzhľadom na to, že pôvodný rozsudok sa nepodarilo zrealizovať
december 2003
maďarský premiér Péter Medgyessy vyhlásil, že otázku vodného diela bude možné vyriešiť iba v "európskom rámci"
