Pápež svätenou vodou požehnal asi sto tisíc veriacich na Námestí svätého Petra. FOTO - REUTERS
VATIKÁN - Pápež Ján Pavol II. vo svojom tradičnom posolstve Mestu a svetu (Urbi et orbi) v nedeľu na Námestí svätého Petra v Ríme vyzval medzinárodné inštitúcie vrátane OSN, aby "urýchlili vyriešenie súčasných ťažkostí" vo svete, predovšetkým v Iraku, v Svätej zemi a v Afrike.
V prejave ku "všetkým ľuďom dobrej vôle," ktorý naživo prenášali do celého sveta desiatky televíznych spoločností, zdôraznil, že "kultúra lásky" musí poraziť terorizmus, "logiku smrti" a pomsty nielen v Iraku, ale aj vo Svätej zemi a v ďalších oblastiach sveta, ktoré teraz ovláda terorizmus.
"Nech ľudstvo nájde v tebe, Pane, silu, postaviť sa spoločne mnohým zlobám, ktoré ho trápia," vyhlásil pápež.
Na tvári pápeža, oblečeného do slávnostného pozláteného rúcha, bolo poznať úsilie, ale aj únavu. Tú pripočítavajú predovšetkým veľkému vypätiu, ktorému bol Ján Pavol II. vystavený počas náročného programu svätého veľkonočného týždňa, ale aj vážnym zdravotným problémom, ktorými hlava katolíckej cirkvi už dlhšiu dobu trpí.
Posolstvo prednášal pápež veľmi tichým a slabým hlasom, niektoré pasáže povedal jasne, iné boli zrozumiteľné len s veľkými ťažkosťami.
Napriek tomu, keď na záver tradične požehnal v desiatkach národných jazykov, odpovedal mu zo slnkom zaliateho námestia búrlivý potlesk veriacich. Potleskom reagovali aj slovenskí veriaci na slovenské požehnanie "Milostiplné a radostné veľkonočné sviatky".
Na kresťanov, moslimov i židovských veriacich, ktorí sa "všetci považujú za synov Abrahamových," sa obrátil s výzvou, aby opäť našli "bratstvo, ktoré ich spája," a aby spoločne pracovali na "projektoch spolupráce a mieru."
Pápež využil skutočnosť, že katolícka i pravoslávna Veľká noc pripadli tento rok na rovnaký termín, a otvoril otázku spoločných osláv tohoto najvýznamnejšieho kresťanského sviatku. Súčasne vyjadril nádej, že dve vetve kresťanstva, ktoré sa odklonili pred tisíc rokmi, dokážu jedného dňa nájsť cestu k zmiereniu.
Veľká noc ako najstarší a najvýznamnejší kresťanský sviatok nemá pevný dátum. Ich oslavy pripadajú na prvú nedeľu po splne nasledujúcom po jarnej rovnodennosti, takže Veľká noc sa môže sláviť v období od 22. marca do 25. apríla. Následkom reformy kalendára, ktorú v roku 1582 zaviedol pápež Gregor, sa termín osláv Veľkej noci na Západe výrazne posunul voči východnej ortodoxnej cirkvi, ktorá zostala u pôvodného kalendára. (čtk)
