Bush a jeho poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová na ranči v Texase. Podobne to mohlo vyzerať aj 6. augusta 2001, keď prezident dostal správu tajných služieb o teroristických hrozbách. FOTO - REUTERS
Správa, ktorá bola súčasťou každodenného prísunu spravodajských informácií pre prezidenta a jeho najbližší tím poradcov, však nebola dostatočne podrobná, aby sa mohla považovať za dôkaz zlyhania Bieleho domu. Americký prezident George Bush preto v nedeľu predstúpil pred novinárov a povedal, že jeho vláda urobila pred 11. septembrom všetko, čo mohla.
Nejednoznačnosť správy využila aj druhá strana. Demokrati tvrdia, že Amerika sa teraz musí pýtať, prečo Bush neurobil viac. V správe zo 6. augusta 2001 bolo podľa nich viacero závažných faktov, ktoré mal dať seriózne preveriť. On však ani len neprerušil dovolenku na ranči v Texase. O 36 dní neskôr teroristi napálili do dvojičiek v New Yorku, do Pentagonu vo Washingtone a ďalšie lietadlo padlo v Pennsylvánii.
Nezávislí pozorovatelia sa zhodujú, že v správe nie je v skutočnosti takmer nič nové. O všeobecnej hrozbe teroristov pre Spojené štáty sa hovorilo niekoľko rokov, o únose lietadiel tiež, akurát nikto nemyslel, že by ich mohli použiť ako zbrane. Aj v tejto správe sa o únose lietadiel hovorí v súvislosti so snahou vynútiť si prepustenie zadržaných teroristov.
Napriek tomu otvára zverejnenie správy najmenej dva veľké okruhy tém, ktoré môžu zatriasť politickou scénou.
Prvou je spor, čo je tajné a čo už nie. Biely dom nechcel zverejniť správu s odkazom, že by tak bola ohrozená národná bezpečnosť. Teraz sa všetkých snaží presvedčiť, že v nej vlastne nebolo nič také zásadné. Isté je, že komisia vyšetrujúca 11. september má argument, aby si vyžiadala aj ďalšie utajované materiály. Dá sa očakávať, že týmto smerom bude rásť aj tlak verejnosti.
Bush môže mať problém vysvetliť, aký kľúč pri utajovaní správ používa a či to náhodou len nezneužíva na vlastný prospech. Ďalšia strata dôvery v prezidenta v otázkach národnej bezpečnosti by mohla byť pre Busha osudná.
Druhou je snaha Bieleho domu presunúť pozornosť smerom na tajné služby. V zverejnenej správe sa totiž hovorí aj to, že FBI v lete roku 2001 pracovala na 70 prípadoch, v ktorých figurovali ľudia na americkom území s kontaktmi na al-Káidu. Opozícia aj rodiny obetí z 11. septembra sa pýtajú, prečo nikto nebol schopný doviesť šetrenie do konca pred útokmi. Rovnako ako v prvom prípade sa hrá o Bushovu dôveryhodnosť v otázkach národnej bezpečnosti.
V pozadí sa pravdepodobne rodí úniková cesta. Zdá sa, akoby Bush a republikánski členovia komisie pre 11. september, chceli prehodiť zodpovednosť z prezidenta na tajné služby. Znovu sa preto začalo hovoriť o ich zlyhaniach. O tom, že jednotlivé služby spolu nekomunikovali a preto sa nevedeli pohnúť z miesta.
Dnes a zajtra sa pred komisiu postavia súčasný aj bývalí šéfovia FBI, súčasný minister aj bývalá ministerka spravodlivosti. Komentátori očakávajú, že to bude silné. Prezident Bush zasa pravdepodobne dúfa, že sa aspoň na chvíľku vytratí z titulkov. Minulý týždeň mu totiž zobral veľa síl: musel bojovať najmenej na dvoch frontoch. A teraz nejde o šíitov a sunnitov. Druhým frontom je komisia a nepriamy súboj o dôveryhodnosť.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
