V Spojených štátoch má vyvlastňovanie vo verejnom záujme, ako aj obrana vyvlastňovaných dlhú tradíciu. Na základe zákonov vyvlastňujú orgány na všetkých úrovniach: od obecných samospráv až po federálnu vládu. Zákony podobne ako na Slovensku hovoria iba o možnosti vyvlastnenia vo verejnom záujme a podobne ako na Slovensku z toho nie je vylúčený prospech, aký môže mať verejnosť z rozvoja súkromného podnikania. Hoci vyvlastnenie takých pozemkov na stavbu súkromnej továrne, ktoré nie sú ani zanedbané a neprekážajú ani životu v obci, by v Spojených štátoch patrilo ku krajným možnostiam, rozhodnutie o tom, čo je verejný záujem, je v rukách verejnosťou zvolených zástupcov.
V americkej praxi teda ide o to, či sa dodržali zákony a akú cenu majú vyvlastňované pozemky prípadne aj s nehnuteľnosťami. Ide o spory medzi občanmi a štátnou správou, a tak obe strany si prakticky vždy najímajú právnikov a o výsledku často rozhodujú súdy. Prípady, keď sa majiteľovi nehnuteľnosti podarilo vyvlastneniu zabrániť, sú zriedkavé. No zriedkavé nie je to, keď súd vyvlastňovanému priznal podstatne vyššiu náhradu, než akú mu boli úrady v mimosúdnom vyjednávaní ochotné ponúknuť. V prípade prehry žalobca síce musí platiť svojich právnikov, ale úrady od neho nemôžu vymáhať náhradu vlastných nákladov na proces. Naopak, v prípade výhry má žalobca šance popri dosiahnutej vyššej odmene za svoj vyvlastňovaný majetok vysúdiť aj náhradu súdnych trov.
V sporoch o vyvlastňovanie neprichádza do úvahy, aby súd pripisoval váhu dramaticky zvýšenej cene pozemku, ak by ju vyvlastňovaný požadoval s odôvodnením, že dopyt po ňom sa zvýšil, napríklad v súvislosti s plánovanou výstavbou obchodného centra. Cena nehnuteľností sa teda odhaduje v rozpätí neovplyvnenom náhlou konjunktúrou cien po vyhlásení vyvlastňovania. Na to si obe strany najímajú znalcov a podstata súdneho sporu je v zdôvodňovaní neraz aj významných rozdielov v ich odhadoch.
Najčastejšie námietky amerických odporcov vyvlastňovania sa sústreďujú práve na to, o čom sa teraz diskutuje aj na Slovensku, keď konečným užívateľom pozemku má byť súkromná firma. V Spojených štátoch to bývajú najmä nákupné strediská, kiná alebo bytová výstavba. Takéto vyvlastnenia sa zväčša opierajú o paragrafy hovoriace o verejnom prospechu, aký plynie z rozvoja zanedbaných, či ladom ležiacich pozemkov. V prípadoch, keď ide aspoň sčasti o produktívnu pôdu, aj najlepšie zorganizovaným protiakciám sa prakticky vždy podarí vyvlastnenie len na nejaký čas oddialiť.
MARTIN VOTRUBA, Pittsburgh
