Zákon stanovuje 14 presne vymedzených dôvodov, kedy vôbec k vyvlastneniu môže dôjsť. Okrem urbanistických, dopravných, komunikačných a obranných cieľov stanovuje vyvlastnenie ako ústavnú metódu v prípade archeologických nálezísk, pri ochrane kultúrnych pamiatok, pri zakladaní ochranných a lužných lesov. Nepozná však vyvlastnenie z dôvodu súkromnej investície.

Jedinou oblasťou, v ktorej môže príslušná samospráva alebo štátny orgán iniciovať konanie o vyvlastnení pre súkromnú investíciu, je stavba verejnoprospešnej teplárne, elektrárne a rozvodových sietí. (Dodajme, že v Maďarsku je elektroenergetika už sprivatizovaná, aj keď štát ešte vlastní menšinové podiely v niektorých energetických spoločnostiach.) Podmienkou vyvlastnenia z dôvodu energetickej investície je však spoluúčasť štátu alebo samosprávy.

Na rozdiel od okolitých krajín pozná maďarský zákon ešte jeden dôvod vyvlastnenia. Je to návrat (reštitúcia) cirkevného majetku, ktorý bol zhabaný štátom a neskôr odkúpený súkromnou osobou. Zákon okrem toho prísne stanovuje, že vyvlastnený majetok sa môže použiť len na ciele, kvôli ktorým konanie prebehlo. Vyvlastnenie prebieha v správnom konaní, odvolanie rieši výlučne súd. Vyvlastňovateľom môže byť iba štát alebo miestna a župná samospráva. Použijúc slovenský príklad s automobilkou Hyundai, v Maďarsku by sa investor musel dohodnúť s majiteľmi priamo, bez sprostredkovania samosprávnym či štátnym orgánom.

Pri vyvlastnení pôdy odškodnenie zohľadňuje aj založenú úrodu. Náhrada však nepatrí za zánik zárobkovej činnosti, súvisiacej s používaním ornej pôdy. Odškodnenie formou náhradnej nehnuteľnosti je podmienené súhlasom vlastníka. Ak je náhradná nehnuteľnosť cennejšia, vlastník musí rozdiel ceny doplatiť.